Pri prvotnom pohľade a po prvotnom šoku som sa najprv nazdala, že je to ďalší "narafičený" hoax. Keď som pátrala viac, ukázalo sa, že ide o pravdu. Symbol nádeje – dúha – sa teraz stala symbolom sváru.
Ak by niekomu ešte neprišlo pod ruky, v skratke – súkromná škôlka deťom vysvetľovala kolobeh prírody. V rámci neho, po daždi a pri svietení slnka, ukázali dúhu. Neviem, kde sa presne stala v komunikácii chyba, v každom prípade bolo výsledkom ospravedlnenie škôlky.
„Verejne sa OSPRAVEDLŇUJEME za symbol, ktorý bol na jednej fotke zobrazený. Mal znázorňovať, že po daždi a východe slnka sa objaví dúha. Uvedomujeme si, že je to chyba, no zámerom nebolo poukázať sympatie voči LGBT komunite. Veľmi nás mrzia útoky na nás od ľudí, ktorých nepoznáme.“
Vyjadrila sa škôlka v statuse, ktorý medzičasom zmizol, rovnako aj s ich profilom na sociálnej sieti, ostal z toho len screenshot.
Žasnem. Snažím sa chápať, akým smerom sa ako spoločnosť uberáme.
To, že si dúhu vybrali ľudia ako symbol (aj) pre lásku rovnakého pohlavia, je fakt. To, že po daždi a slnku vyjde dúha, je druhý fakt.
Jeden je sociálnym konštruktom, ktorý vytvorila spoločnosť, druhý je prírodným úkazom, ktorý jednoducho je. Nepopierateľne. Nepolemizujem teraz o tom, či ho stvorila príroda, vesmír, Boh, nekonečno – každý si to obháji svojím poznaním, vedomosťami či presvedčením. Nerozumiem však dosť dobre tomu, prečo za každých okolností hľadať „v každom kúte bobáka“?
Ak si predstavím situáciu (len exemplárne – zamestnanci škôlky to vedia najlepšie), že chceme ukázať našu prácu s predškolákmi a pochváliť sa ňou aj na facebooku, len opíšeme, čo teraz deti učíme, no vzápätí to niekto začne kritizovať, hejtovať a napádať, a tak pre „pokoj v rodine“ sa radšej zo sociálnych sietí stiahneme, je to dosť smutný dôsledok. Učitelia majú práce toľko, že si to my nezainteresovaní ani nevieme predstaviť. Mám pravidelne x historiek od známych učiteliek.
Že to nemali písať? Chceli sa pochváliť, dnes je predsa na sociálnych sieťach každý.
Že nemali spomínať dúhu? Či sa to niekomu páči, či nie, dúha stále bola a je výsledkom kolobehu vody v prírode.
Že sa nemali ospravedlňovať? Možno zaúradovali emócie. Možno voľba cesty „menšieho odporu“. Možno len prosté zlyhanie v rámci komunikácie. Ja to neviem. Ruku hore, kto vždy promptne a adekvátne zareagoval, keď boli na neho vyvíjané tlaky či útoky.
Na konanie škôlky sa dá nazerať z rôznych uhlov pohľadu, a teda aj vyhodnotiť, či to bolo dobré, alebo nie, je vec pohľadu. Tu polemika, povedzme, by prípustná bola.
Ale polemizovať o tom, či po daždi a slnku vyjde dúha? To fakt? Zákony prírody popierať tým, že ich deťom skrátka neukážeme, lebo by to mohlo asociovať vnucovanie prijatia LGBT postojov?
A ako teda, prosím pekne, vysvetlíme, čo je na oblohe, tým malým škôlkarom? To, čo vidia, čo tam jednoducho je? Alebo zakryjeme oči, aby, nedajbože, nemysleli na niečo iné ako prírodný úkaz?
Kríž bol v minulosti mučiacim nástrojom, nástrojom smrti pre nespočítateľné množstvo ľudí. Dnes je to symbol kresťanstva.
Dúha je súčasť prírodných procesov, symbol nádeje. Dnes je to symbol lásky rovnakého pohlavia.
To sú fakty, kde sa nedá špekulovať, či bolo skôr vajce alebo kurča. Tu je chronológia absolútne jasná.
Tí, ktorí v opise prírodných cyklov videli hneď akúsi propagandu, neviem, či boli natoľko zaujatí, natoľko slepí, natoľko vyhecovaní alebo len nevedeli, čo z nudy a ako si kopnúť do učiteliek, ktoré vychovávajú (možno aj ich) deti. Netvrdím, že neexistujú podprahové podnety, to by bolo na diplomovú prácu (a nie opísanú).
Ale pri opise cyklov prírody je to už skutočne podľa mňa hraničiace s absurdnosťou. To, že učiteľky učia o dúhe, neznamená, že deti nútia k sympatiám k LGBT, to, že sa za to ospravedlnia, neznamená, že hania tento „symbol lásky rovnakých pohlaví“.
Symbolom priraďujeme definície my, ľudia. Ale miešať hrušky s jablkami (v tomto prípade prírodu a vzťahy) a za každých okolností pretláčať či vidieť aj to, čo nie je, to je už prinajmenšom trochu zvláštne.
Osobne milujem dúhu na oblohe. Ale to ešte neznamená, že milujem aj ženy, práve naopak. Páčia sa mi muži. Zároveň máme každý slobodnú vôľu a rešpektujem každého s jeho vlastným výberom.
Milujem vojnové knihy. Ale to ešte neznamená, že chcem zažiť vojnu. Naopak, modlím sa, aby som to, o čom čítam, nikdy nezažila na vlastnej koži.
Deti učia o dúhe. Ale to ešte neznamená, že ich vychovávajú k lásku k rovnakému pohlaviu. Naopak, učia ich len to, čo vidia na vlastné oči na oblohe. Dúha má dnes viac konotácií. Z kontextu výučby danej škôlky mi vychádza, že tentoraz bola v centre záujmu ako prírodný úkaz. Nie to, čo si mysleli ľudia na internete.
„Čistým je všetko čisté,“ píše sa v jednej zo svetoznámych kníh.
Aj tie nevinné deti vidia krásnu farebnú dúhu. Len my, dospelí, sme si akosi už svoje zraky vedome či nevedome zakalili.
