PREŠOV. Prešov opäť žije festivalom dobrovoľníctva, keď môžu ruku k dielu a skrášleniu svojho okolia prispieť dobrovoľníci naprieč celým mestom.
Jedna takáto „partia“ dobrovoľníkov sa vykryštalizovala aj v jednom z mestských sociálnych zariadení.
V Zariadení pre seniorov Náruč je zapojenie sa do festivalu Milujem svoje mesto už obľúbenou tradíciou.
Do roboty vraj hnať nebolo treba
V rámci týždňa si jeden deň vybrali na úpravu exteriéru zariadenia zamestnanci Náruče na čele so svojím riaditeľom Jozefom Dobrovičom.
„Do týchto aktivít sa každoročne zapájame. Aj takáto činnosť nás stmeľuje, spoznávame sa, zabavíme, zasmejeme a hovoríme aj o inej činnosti, aj o nesociálnej práci, pri fyzickom zaťažení,“ skonštatoval riaditeľ. Sám sa v tomto smere nepasuje do roly šéfa, ktorý riadi, ale i on sa ako príklad chytá pracovných nástrojov.
„Osobne sa v tom vyžívam, lebo i mne to veľmi pomáha,“ priznáva.
Zo strany zamestnancov vraj nebolo treba nikoho presviedčať. „Kolegovia sa veľmi radi a ochotne zapojili do akcie. Skrášlime, vynovíme a potom sa tešíme spoločne z výsledku,“ vymenoval riaditeľ.
Celkovo sa zapojilo 24 ľudí, pričom o robotu mal postarané každý, keďže areál je veľký a rozsiahly. „A kolektív mám taký, že už netreba nejako prikazovať, vidia, pozerajú a sami robia veci, ktoré vyžadujú úpravu,“ chválil riaditeľ. Do práce sa pustili všetci zamestnanci naprieč jednotlivými úsekmi v zaradení – ekonomický úsek, ošetrovateľský úsek, sociálny úsek, upratovačky, kuchyňa.
Nepozerajú na fyzickú námahu, je to pre nich psychohygiena
Slová riaditeľa potvrdzovali aj zapálení pracovníci, ktorí sa radšej skláňali nad záhonmi ako pózovali.
„Je to i pre nás fajn, že robíme niečo, čo je pre zariadenie tiež prospešné,“ skonštatovala Anna Hirková, inštruktorka sociálnej rehabilitácie. Takáto brigáda nie je pre nich nič nezvyčajné.
„Každý rok chceme, aby to zariadenie bolo pekné, upravené. O záhradu sa staráme radi, pretože aj my môžeme i takto zrelaxovať, je to pre nás istá forma psychohygieny,“ povedala Dana Lakatová, ktorá pôsobí ako sociálna pracovníčka. Vraj sa k nim zapájajú, v rámci svojej chute a svojich zdravotných možností, i samotní klienti.
„Niekto pozametá, niekto sa postará o trávu. Aj oni sa snažia skrášliť a tiež sa tešia, keď spomínajú na časy, keď takto mohli ešte aj sami doma porobiť,“ vysvetľuje Lakatová. A pre tých ľudí, ktorí sa o klientov starajú, je to i istá orma nabíjania.
„Zrelaxovať a tú pozitívnu energiu, môžeme našim klientom odovzdávať,“ zhodnotila Juliána Kopčíková, ďalšia sociálna pracovníčka. Dámy sa však jednohlasne zhodli, že asi ako každá žena, aj ony majú rady kvety, tešia sa z nich a nedá sa im len tak prejsť okolo záhonu a neupraviť ho, keď sa tam objaví a zašpatí nechcená burina.
Od študentov k všetkým vekovým kategóriám i zariadeniam
„Som potešená a skláňam sa pred nimi, lebo majú veľmi ťažkú robotu, ktorá nie je platovo ocenená a napriek tomu sa rozhodujú každý rok, že sa zapoja do tejto aktivity a spájajú sa ako kolektív,“ konštatovala pri pohľade na priebeh prác primátorka Andrea Turčanová.
Vidí teda aj reálne prínos tohto festivalu pre mesto, keď sa po ňom prejde?
„Reálne to je vidieť. Napríklad v minulosti sme natierali zábradlia, aktívne sa zapojili a bolo to vidieť. Aké boli škaredé a niektoré len akoby silou vôle držali na miestach. No podarilo sa mnohé veci urobiť. Vyčistiť od buriny, nánosov, vyzametať, upratať, je to vidieť. A verím, že aj teraz to na konci týždňa bude vidieť.“
Milujem svoje mesto je podujatie, ktoré tento rok zorganizovali po štvrtýkrát. Pôvodná myšlienka sa pritom viazala na prostredie školských lavíc.
„Na počiatku to bolo určené pre študentov stredných škôl, ktorým sme počas maturitných týždňov ponúkli možnosť odpracovať v meste tam, kde bolo treba upratať a vyčistiť,“ opísal Gabriel Paľa, jeden z organizátorov za platformu Kresťania v Prešove.
Nápad sa však ujal, nadchol a zapojili sa k nim postupne aj základné či materské školy i ďalšie inštitúcie.
„Je pre nás povzbudením, že títo ľudia majú záujem upratať, pomôcť, vylepšiť, nielen pre klientov, ale aj pre seba, pre svoje mesto,“ tešil sa Paľa. Zapojiť sa mohli záujemcovia prostredníctvom formulára. V každej mestskej časti bolo uvedených niekoľko lokalít, ktoré si vyžadovali priložiť ruku k dielu.
„Nedávali sme to striktne, ale skôr uvádzali príklady - okolo bytovky, školy. Nebolo to stanovené presne, no boli určené lokality, ktoré mohli upratať,“ vysvetľoval Paľa.
Účasť menšia, ale stále potešujúca
Tento rok sa im do týždňových aktivít v rámci mesta prihlásilo vyše 990 ľudí.
Ide v porovnaní s uplynulými ročníkmi o menšie číslo, aj vzhľadom na pandemickú situáciu, ale ako Paľa zdôrazňuje „sme vďační aj za to. Tisíc ľudí nie je málo, koľko energie vynaložia, aby mesto bolo krajšie“.
V minulosti sa čísla šplhali aj v rozpätí od 1800 do 3500 dobrovoľníkov. Počas ročníka, keď šli na úroveň kraja skrz podujatie Milujem svoje mesto, milujem svoj kraj, sa zapojilo až 5-tisíc ľudí.
Majú cenu práce aj vyčíslenú?
„Keď sme to tak počítali za tri roky a približne na odpracované osobohodiny, tak cena práce bola okolo 80-tisíc eur,“ uviedol Paľa.
Mimochodom, tento ročník Týždeň dobrovoľníctva, ktorý v Prešove odštartoval 29. mája, skončí v sobotu 5. 6., keď sa na celom svete slávi celosvetový deň životného prostredia.
