PREŠOV. Solivar v spomienkach, so všetkými svojimi krásami a čarom minulosti je zhmotnený v novej publikácii, ktorá vzišla zo spolupráce otca so synom – Petra Krajňáka staršieho a Petra Krajňáka mladšieho.
Na počiatku pritom boli „len“ články v novinách, z ktorých je dnes ucelená knižná publikácia pod názvom Solivar Fragmenty zo života pod Varheďom.
Zrkadlo spomienok a prežitého
Jedným z autorov knižnej novinky je Peter Krajňák st. Štartom pre písanie bol pre neho moment neslávne známeho solivarského požiaru a to, čo po sebe zanechal.
„Začal som s požiarom v roku 1986. A tam bolo jedno veľmi vzácne hasičské zariadenie Magirus a mňa zaskočilo, že chytený ohňom stál dlho nepovšimnutý. Vedel som, že je to veľmi vzácne hasičské auto, a tak som chcel vyburcovať pozornosť verejnosti, odborníkov,“ zaspomínal si Krajňák starší.
Apel sa podaril, dnes je vozidlo zakonzervované.
A to bol pomyselný impulz k ďalšiemu písaniu.
„Potom som písal ďalšie články s pocitom, že verejnosť môže zaujímať, ako sa žilo, čo všetko sme absolvovali, v potoku, na Sekčove, pri sánkovaní, okolo cintorína, pri hokeji, na lúkách pri Solivare,“ vymenúva autor s tým, že si nikdy nenárokoval na nejakú veľkú publicitu, ale dnes, ako vidí, sa ukázalo, že to stálo za to, lebo teraz je to všetko zvečnené v knihe.
Stačilo sa pritom „len“ ponoriť do spomienok.
„Čerpal som z toho, čo som osobne stihol prežiť, tam som nepotreboval konzultantov. Niektoré články zas vychádzali z poznatkov starších, rodiny, ktorí si veľa pamätali a skorigovali moje vyjadrenia aj spomienky ľudí starších odo mňa, hlavne rodinných príslušníkov. Som vďačný, za to, čo mi všetci povedali.“
Symbolicky k polstoročnici pripojenia
Kniha Solivar Fragmenty zo života pod Varheďom je súborom vyše 70 článkov, väčšieho aj menšieho rozsahu, ktoré vychádzali od roku 1990 v regionálnej tlači, najmä v Prešovskom Večerníku, ale tiež aj Solivarskom informátori či Prešovských novinách.
„Je to súbor spomienok na Solivar, Soľnú Baňu a Šváby. tohto roku si v lete pripomíname 50. výročie pripojenia Solivaru k Prešovu. Je to aj taká bilancia zaujímavého obdobia, čo táto mestská časť, už pod Prešovom, zažila,“ opisuje Peter Krajňák mladší.
Články mapujú napríklad dejiny soľnobanských kúpeľov, stavbu Sekčova či starých Švábov. Čerpali z domáceho archívu, ale tiež aj bádaním v knižnici, kde na základe citácií vyhľadávali potrebné materiály. Celkovo trvali práce na knihe jeden rok.
„A keď sme skončili a dali to dokopy, zistili sme, že sú ďalšie články, ktoré by sme mohli publikovať,“ dodal s úsmevom syn Peter. A tak sa, ak veci vyjdú podľa želania a plánov, má do roka objaviť nová kniha o cholere v Solivare, keďže práve v týchto dňoch pred 190 rokmi vypukla táto ničivá choroba. Rovnako pracujú i na publikácii o Sekčove.
Spolupráca viacerých zapálených ľudí
Autormi knihy sú spomínaní otec a syn Krajňákoví. Fotografiami sa podieľal Tibor Šarišský mladší, umelecký fotograf, titulná fotka je z dielne jeho otca Tibora Šarišského staršieho.
Grafiku mal na starosti Róbert Vico, s ktorým, mimochodom, syn Peter pracoval aj na predošlých dvoch knihách.
Jazykové korektúry si zobrala na starosť manželka a mama Ľudmila Krajňáková. A o prepis textov sa postaral študent Gymnázia J. A. Reimana Samuel Šimko.
Juščák: Vrátil som sa späť do detstva
Knihu slávnostne do života uviedli počas posledného júnového pondelka v záhrade jedného z podnikov na Šváboch, ako inak, posolením.
Človekom, ktorý mal tú česť čítať knihu medzi prvými, bol známy spisovateľ a publicista Peter Juščák.
„Bolo to veľmi príjemné čítanie. Všetko, čo sme tu za tú dobu pred mnohými rokmi zažili, všetko začalo vystupovať do priestoru v tom starodávnom čase a oživili sa príjemné spomienky. Detstvo bolo zelené a bolo krásne. Dnes už Solivar nie je to, čo býval – niečo spadlo, niečo zhorelo, niečo sa postavilo. Cítil som v riadkoch niečo viac, cítil som tam lokálpatriotizmus, ktorý sa spája s každým dobrým patriotizmom na svete,“ vyznal pri hodnotení knihy Juščák.
Sám je rodeným Solivarčanom.
„Solivar je pre mňa, ako býva pre človeka, rodisko aj so svojimi tajomstvami. Od detstva, čo si pamätám, vždy bolo niečo v mojom okolí, čo bolo treba odhaliť, vždy nejaké lákavé, temné, vysoké miesta, kam bolo treba dôjsť, objaviť, osvetliť. Čítanie tejto publicistickej knižky ma vrátilo späť do detstva s tým, že som si to všetko mohol ešte raz prejsť a stretnúť sa aj s ľuďmi, ktorí už medzi nami nie sú,“ prezradil publicista Ján Juščák.
Pri čítaní aj sám objavil veci, ktoré boli pre neho novinkami. „Narazil som na množstvo takých vecí a to sú viac-menej texty Petra Krajňáka mladšieho, ktorý sa s neuveriteľnou húževnatosťou pustil do odhaľovania miestnej lokálnej histórie. Treba tieto veci prijať a tešiť sa, že ich niekto objavil, priniesol. Na štúdium, históriu nemá každý čas, aby to v tichu študoval, a preto vždy musí byť nejaký svetlonosič, ktorý príde a ukáže nám, čo tu máme ako žili naši predkovia a čo môžeme niesť aj my,“ teší sa Juščák.
Nezabúdať na korene
Nové knižné dielo je okrem spomienok aj akýmsi apelom na úctu k svojim koreňom.
„Hoc by som kdekoľvek na svete, vždy sa budem v mysli vracať pod Varheď na Solivar, pretože tu som vyrastal, tu mám korene, predkov a neviem si predstaviť žiť niekde na svete a zabudnúť na miesto, odkiaľ pochádzam, kde som sa narodil. Táto kniha chce prispieť k tomu pocitu – tu som, tu patrím. Nesmieme zabudnúť, odkiaľ pochádzame,“ zdôraznil Peter Krajňák starší.
Kniha vyšla v náklade 700 kusov. Prví čitatelia, ktorí sa zúčastnili uvedenia do života, sa z nej môžu tešiť už doma. Ďalších čaká priamo u autorov.
