KOŠICE. PREŠOV. V Prešove bolo a je mnoho vyznávačov vytrvalostného behu. Parádne si počína aj vytrvalec Jozef Cvanciger , ktorý je tiež členom prešovského MARAS teamu.
V rovnakom roku, ako dosiahol svoj rekordný čas na druhom ročníku Pražského maratónu, dosiahol aj rekordný čas v polmaratóne 1:06:13 h, kde sa vtedy usiloval vybojovať si v tejto disciplíne účasť na svetovom šampionáte. Predtým sa v atletickom klube TJ Slávia UPJŠ Prešov venoval behom na stredné trate.
Počas druhej júnovej nedele vytvoril na 3. kole atletickej ligy na dráhe v Košiciach v behu na 5 000 m v kategórii mužov nad 55 rokov nový slovenský rekord časom 17:45,18 min. Prekonal rekord Karola Petocza (AK Veterán Bratislava) 17:56,0 min z roku 2000.
Čo bolo rozhodujúce, že ste sa dali na vytrvalostné behy?
Mal som veľmi slušné časy na stredných tratiach, a tak som usúdil, že by sa mi mohlo dariť aj na dlhších tratiach. A to sa mi aj potvrdilo.
Dá sa povedať, že ste postupne zvyšovali tempo.
Postupne som behal viac a viac kilometrov. Dokonca som v roku 1992 nabehal až sedemtisíc kilometrov.V amatérskych podmienkach sa mi v roku 1996 podarilo zabehnúť okresné rekordy v polmaratóne a maratóne, ktoré platia dodnes.
Dosiahnuť úspechy v týchto disciplínach vyžadovalo zrejme veľa úsilia, húževnatosti, vôle, trpezlivosti. Čo pre vás beh znamenal?
Vždy som chcel dosiahnuť čím lepší výkon v tej-ktorej disciplíne a stále sa zlepšovať. Beh pre mňa znamenal vtedy všetko.
Napriek tomu ste sa neskôr v rámci bežeckých pretekov odmlčali.
V roku 1997 som sa zranil a na tri roky odišiel do USA. O mojom návrate k behu rozhodlo náhodné stretnutie s atletickým zanietencom PhDr. Jurajom Maľcovským, ktorý ma presvedčil, aby som znovu začal behať, že aj v neskoršom veku môžem so svojím talentom ešte niečo dokázať (úsmev).
Nedávno ste v behu na päťtisíc metrov vytvorili nový slovenský rekord v kategórii mužov nad päťdesiatpäť rokov.
Tento úspech je pre mňa veľkou motiváciou, lebo po roku a pol tréningu som ho nečakal.
Ako dokážete zladiť svoje pracovné, rodinné a bežecké záležitosti?
Trénujem každý deň po práci, mesačne nabehám okolo 340 kilometrov. V podstate som celý deň na nohách, ale keď je človek zdravý, všetko zvláda aj v tomto veku (úsmev).
Aké sú vaše ďalšie ciele, ktoré by ste si chceli splniť?
Ďalším mojím cieľom je prekonať slovenský veteránsky rekord v behu na 10 000 metrov – a to už v júli na pretekoch v Šumperku.
Chcem zlepšiť aj svoj výkon na päťtisícke. Pri mojom rekorde v Košiciach mi neprialo počasie – fúkal silný vietor. Zlepšiť ho plánujem na júlových majstrovstvách Slovenska veteránov v Trnave.
Keď mi bude slúžiť zdravie, mojím snom je štartovať aj na majstrovstvách Európy veteránov a získať na nich medailu.
