PREŠOV. Jedinečnú výstavu otvorilo počas uplynulých dní Krajské múzeum v Prešove.
Americký man – vysťahovalectvo zo Slovenska do Severnej Ameriky, taký názov nesie výstava s pohľadom do dejín našich predkov, ktorých život prinútil vycestovať za prácou preč od rodiny.
V rámci realizácie výstavy sa spojilo múzeum s Prešovskou univerzitou a Kasigardou – múzeom vysťahovalectva.
Tematicky sa expozícia zameriava na ohliadnutie sa za Slovákmi a Rusínmi pri ich cestách za „veľkú mláku“.
Fenomén, ktorý zasiahol každého
Snaha zabezpečiť rodinu materiálne a vízia lepšieho života.
Odchod od rodiny a emigrácia sa bytostne dotkli takmer každej rodiny na našom území. Podľa štatistík mala priamu skúsenosť s emigráciou až tretina národa.
Najviac sa to dotýkalo severovýchodného Uhorska, teda regiónov niekdajšej Šarišskej, Zemplínskej či Užskej župy. Tam sa v nejednom prípade odliv aj celých rodín dotkol obyvateľstva najviac.
V Amerike a Kanade sa potom Slováci postupne združovali do rôznych spolkov. Práve inštalovaná výstava si dáva za cieľ ísť viac do hĺbky danej problematiky.
„Ktosi múdry raz povedal, že beda tomu národu, ktorý si neváži svoju históriu. Takýmito výstavami práve dokazujeme, že sa nás história bezprostredne dotýka a dotýka sa nás možno nielen historicky, ale aj osobne,“ zdôraznila pri otvorení Beáta Balogová, dekanka Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity.
„Keby som sa teraz opýtala, koľkí z nás majú svojich predkov, ktorí boli v Amerike a tam prežili toto obdobie, tak asi by sme nenašli jedného, ktorý by tam nemal nejaké svoje korene,“ skonštatovala dekanka.
Javor: Nevenuje sa tomu dostatočná pozornosť
Výstava je výsledkom spolupráce medzi Prešovskou univerzitou a Krajským múzeom i plodom dlhodobej a vysoko odbornej činnosti.
Zorganizovať sa ju podarilo aj vďaka Martinovi Javorovi, docentovi histórie na FF PU a majiteľovi súkromného múzea vysťahovalectva Kasigarda. To je aktuálne dostupné vo virtuálnej podobe, pričom je to v názve vlastne skomolenina Castle garden. Prístupné je zatiaľ len online, ale už budúci rok by ho Javor rád predstavil verejnosti aj v sprístupnenom objekte.
Ako Martin Javor prezradil, počas informovania o príprave výstavy zažil i niekoľko vtipných chvíľ.
„Niektorí zdieľali informácie o našej výstave a interpretovali to ako nie americký man, ale americký sen,“ prezradil s úsmevom s tým, že správna podoba je Americký man, ako sa spieva aj v jednej ľudovej piesni.
Hoci sa zvykne hovorievať o americkom sne, ten ním vo svojej podobe teda nebol.
„Je neuveriteľné, že naša spoločnosť sa tejto problematike nevenuje. A pritom je to problematika hlboká a široká. Táto výstava je ako zaplnenie tohto bieleho miesta v slovenských dejinách. Mnohí de facto nevedia, prečo naši predkovia odchádzali, čo museli obetovať, aby si mohli v rodnom kraji kúpiť kúsok rodnej zeme,“ vysvetlil Javor.
Riaditeľ Krajského múzea Ľuboš Olejník potvrdil, žeby chceli v danej problematike pokračovať v spolupráci i prostredníctvom svojho interného výskumu.
„Táto výstava je nadviazaním na výstavu v Hanušovciach a spoločne sa pokúsime, aby to spomínané biele miesto na mape bolo aspoň trošku zaplnené,“ povedal.
Korene zo susednej obce, stretli sa v Amerike
Jednou z pútavých fotiek je fotografia muža, ktorý fajčí cigaru a píše domov z ďalekej Ameriky.
„Ide o postavu môjho prastarého otca Michala Mikitu z Hanušoviec nad Topľou, ktorého sa dotkla tá obrovská vlna vysťahovalectva. V priebehu dvoch desaťročí navštívil USA trikrát a strávil tam niekoľko rokov života pomerne ťažkou manuálnou prácou v uhoľných baniach vo fabrikách. Následne sa vrátil domov, kde prikúpil kus zeme, zveľadil hospodárstvo a vrátil sa naspäť,“ opísal jeho potomok, historik Krajského múzea v Kaštieli v Hanušovciach nad Topľou Ondrej Glod.
Zaujímavým je pritom jeho príbeh lásky.
