ČIRČ. Nesmierne bolestivá správa zmrazila horúci sobotný večer.
Mikrofón a akordeón už nikdy do rúk nezoberie jeden z najznámejších muzikantov na rusínskom poli. Náhle a bez rozlúčky odišiel Ľuboš Didik z Čirča.
Kde bol smiech a muzika, tam bol i Ľubik
Nikdy nemiznúci úsmev, obrovská dávka entuziazmu a nezadržateľného elánu. Ľuboš bol nepísaným frontmanom kapely Rolland z Čirča, keď na každej akcii – svadbe, oslave či akejkoľvek zábave – dokázal svojou nefalšovanou energiou doslova strhnúť davy.
Nikdy nespieval len hlasom, vždy spieval telom, celým postojom, srdcom. V Rollande bol od jeho úplného vzniku, svoj život s milovanou kapelou spojil na celé dve desaťročia. Na konte mali 13 albumov, Ľubošov vklad nechýba na žiadnom z nich.
Okrem hudby a spevu bol aj celou dušou hrdý Rusín, ktorý neúnavne pomáhal pri akejkoľvek propagácii na poli osvety. Rovnako bol známy tým, že nikdy neodmietol pomôcť. Pri organizovaní festivalu v rodnom Čirči bolo už takmer pravidlom, že Ľuboš z pódia prakticky ani neschádzal. Ak nespolumoderoval a nepomáhal organizačne, s akordeónom v ruke sprevádzal bez váhania každého, kto ho o to poprosil.
Modlili sa za neho muzikanti, nevesty i fanúšikovia
Bolestivá správa počas sobotného večera zaplavila celú sociálnu sieť.
„Bracho, tak sme neboli dohodnutí. Mal si tu ešte žiť medzi nami. Šírava sa ti stala osudnou. Utopil si sa v nej. Celá rodina smútime. Odpočívaj v pokoji,“ lúčil sa s trpkou bolesťou jeho brat Michal. Práve s Michalom, starostom obce Čirč, bol Ľuboš jedna ruka pri potrebe pomoci a organizovania akéhokoľvek podujatia.
Sobotný večer patrí svadbám. Desiatky kapiel, kolegov, neviest, ktorým hral na svadbách, fanúšikov, ktorí vyrastali na jeho charakteristickom hlase, sa s Ľubošom lúčilo minútou ticha a modlitbou počas celej sobotnej noci.
Odišiel v deň, keď rozdával najviac radosti
Veľkej oslavy spojenej s 20. výročím založenia Rollandu, ktoré kapela oslávila minulý rok, sa Ľuboš už kvôli korone nedožil.
V januári 2020, keď hrali na koncerte pre Mukačevskú v Prešove, sa s nami delil o plány i nápady, na ktoré ako kapela nemali núdzu.
„To bude niečo, čo tu ešte nebolo,“ žmurkal pri pozvaní. Plány však sekla vzniknutá situácia spojená s covidom. Ale ani to rollanďákov nezložilo, a keď to možnosti dovolili, ďalej tvorili a nahrávali videoklipy.
Muzika bola celým Ľubošovým životom. A jeho životom bol aj smiech, humor a vtip. A práve sobotu, keď počas akcií žil najviac a rozdával svoju radosť zo života iným, si „vybral“ za deň odchodu do života na druhej strane.
Za svoj krátky, ale nesmierne bohatý život odohral stovky a stovky akcií. Koľko radosti rozdal, to sa už spočítať nedá. Ako spevácky tlmočil pred rokmi pri odchode do večnosti ich kamaráta, tiež muzikanta Janka Čerkalu, jeho odkaz kamarátom, teraz to už pomyselne z neba odkazuje on sám:
„Nepvačte vy za mnom kamaraťa moji, radšej mi zahrajte špivanočky moji.“
Blažený pokoj, večná mu pamiatka!
