PREŠOV. Natália Kubičková je krásna mladá žena, ktorá žije v Bratislave. Jej korene však siahajú na východ, k Sabinovu. Pravidelne a rada sa vracia do Prešova.
Tu sa začínal písať jej životný príbeh. V tunajšom detskom domove.
Vybral si ju ocko
Do detského domova v Prešove sa Natália dostala ako dvojmesačné bábätko po tom, čo jej zomrela mama. Otec sa jej vzdal.
Vo výchove pestúnok v domove bola desať mesiacov. Potom sa stalo to, čomu sa hovorí šťastie či osud. Objavil sa tam manželský pár z Bratislavy.
A mužov výber padol práve na tmavšie ročné dievčatko.
„Ocko si ma vybral, to mi neskôr povedali,“ tlmočí Natália.
A tak si ju odviedli do hlavného mesta, kde sa o ňu starali ako o vlastnú. A to bolo jej životným šťastím.
Využila svoj talent na tanec
Na svoje štartovacie miesto, detský domov, však Natália nezabudla. Keď sa v komerčnej televízii objavila súťaž, v ktorej svojou účasťou mohli niekomu pomôcť, Natálka sa do toho bez váhania zapojila. A predpoklady na úspech tiež.
Rodičia totiž ešte v jej piatich rokoch objavili talent na tanec a maximálne ho podporovali.
„Som Rómka, a tak akoby ten dar v hudbe a cítení hudby bol prirodzenejší pre mňa, takže to nebol taký veľký problém,“ vysvetľuje lásku k tancu, ktorú odmala pestovala.
„Tancovala som s Lacim Strikeom, takisto latinsko-americké tance, takže som mala výhodu v tom, že som vedela, do čoho idem a mala som tak v súťaži náskok pred ostatnými,“ spomína.
Za úspech v súťaži podľa svojich slov vďačí aj tanečnému partnerovi Lukášovi Latinákovi, s ktorým si vraj sadli nielen tanečne ako partneri, ale aj ľudsky.
Výber toho, komu by tancom chcela pomôcť, teda padol práve na prešovský „decák“.
„Nevedeli sme, čo by potrebovali, ale chytila sa toho mamina, zatelefonovala tam a zistila, čo by najviac potrebovali,“ spomína Natália.
Tak sa dozvedeli, že by sa im veľmi hodilo detské ihrisko. Motivácia dať zo seba na parkete maximum teda bola u účastníčky jasná. Výsledkom bolo, že sa im podarilo vytancovať 16-tisíc eur. A detský domov tak dostal nové ihrisko.
Medzičasom vyvstala aj potreba multisenzorickej miestnosti. Deti dostali nakoniec aj tú.
Ako sa na to dnes, pri opätovnej návšteve, Natália pozerá?
