PREŠOV. V rodnom liste mu svieti rok 1920. A on stále svieti medzi svojimi priateľmi a známymi ako ukážkový príklad aktívneho využitia času dôchodku.
Ján Slávik má za sebou 101. narodeniny a i naďalej je turistom, ktorý brázdi okolie Prešova. A nielen to. Ešte pomáha aj jeho zveľadeniu.
Spoznáva krásy okolia
„Tento krásny požehnaný vek je o to vzácnejší, že Janko aj pri svojom veku je dodnes aktívny turista, člen neoficiálneho Bogandža klubu a najstarší člen KST Prešovskí turisti. Plne fyzicky a psychicky zdatný,“ prezradil jeho veľmi dobrý, ba priam neodlučiteľný priateľ a zároveň turistický kolega Pavel Prokopovič.
Práve s ním sa v čase, keď obmedzenia nedovoľovali opustiť okres, spoločne potuloval raz či dva razy do týždňa po okolí Prešova – a to najmä po Cemajte, Slanských vrchoch, okolo Torysy, popod Bikoš.
S otvorenými očami, natrafili na pamätník
Tieto ich spoločné potulky ich doviedli aj k roky zanedbanému pamätníku na posledný súboj na Cemjate.
„Bol tak zanedbaný, že aj turisti, ktorí možno aj stokrát išli len vo vzdialenosti cca 8 metrov, nevedeli, že je tam takáto vzácna slovenská rarita, pretože pamätník nebolo vidieť vo vysokej tráve a medzi stromčekmi z náletových drevín,“ opísal Prokopovič.
Zapáleným turistom nebolo treba viac vidieť. Bez toho, aby sa dohodli, spontánne sa súhlasne dohodli, že sa postarajú o jeho vyčistenie.
„Janko asi aj preto sa dožíva tak vysokého veku, lebo on mal okamžite „problém“, povinnosť, robotu. Paľo, my dvaja to musíme dať do poriadku, povedal mi. Tak sme tam z jeho iniciatívy začali chodiť, čistiť to a dávať do poriadku,“ prezradil Pavel o ich aktivite.
Objav vyčistili
To, že zápal je nákazlivý, sa potvrdilo aj v tomto prípade. Do „partie“ sa pridala Jirka Mikušová, ako ju opisuje Prokopovič – „majsterka turistiky a vyše 30 rokov predsedníčka KT PT“.
„Hneď bolo poznať, že sa toho zúčastnila ženská ruka,“ skonštatoval s úsmevom turista Pavel.
A následne sa pridali aj ďalšie členky KST Prešovskí turisti – Kvetka a Mária. Pracovitosť sa prejavila na výsledku.
„Bol sprístupnený nielen pamätník, ale aj oživené sedenie a ohnisko, ktoré sme aj vyskúšali navareným gulášom, oslavou, zákuskami, pivom. Urobili sme tak symbolickú kolaudáciu,“ prezradil Prokopovič.
Na vyčistenom pamätníku z mramorovej dosky, osadenej do žulového oválneho kameňa, je už po vyčistení čitateľné meno Luzsensky J.... S, 1881, Nemes Lelke Emlekene.
„Nad menom a pod textom je ďalší text, ktorý sme zatiaľ nerozlúštili, lebo za roky aj v mramore „vybledol“,“ vysvetľuje Prokopovič. Ak by sa toho však chytil odborník, opäť by radi pomohli.
Jedna zo zastávok Cesty SNP
Pamätník je po očistení týmito zapálenými turistami viditeľný z chodníka, ktorý ide súbežne s cestou medzi zastávkami Zabíjaná a Školské lesy na Cemjate. Cemjatou vedie aj červená turistická značka. Zároveň ide o jedno z cieľových miest na trase Cesta hrdinov SNV z Dukly na Devín.
„Keďže je len cca 200 m na odbočke od zastávky Školské lesy alebo 800 m od zastávky Zabíjaná, môže táto odbočka k tejto slovenskej rarite byť vhodnou zastávkou pútnikov z Dukly na Devín,“ konštatuje Prokopovič.
A v prípade, že by tam bol vybudovaný prístrešok, diaľkoví turisti by takéto odpočívadlo určite ocenili. Teraz sa môžu potešiť minimálne vynoveným dielkom.
