BARDEJOVSKÝ OKRES. Nie tropické, ale príjemné letné počasie. Slnko svieti celou cestou z Prešova smerom k Bardejovu.
Práve obce v tamojšom okrese si zažili v druhej polovici augusta dva dni po sebe vyčíňanie počasia, ktorého následkami obyvatelia žijú aj po tom, čo voda opadla.
Tri dni po poslednom údere vody sme sa boli pozrieť, ako sa s tým vysporiadali.
Ujo v Malcove: Zanedbáva sa to
Pri hlavnej ceste v Malcove sú v centre obce dva bagre, ktoré upravujú koryto. Pásy od blata na ceste a tráva prilepená k zemi ukazujú, kadiaľ si voda razila svoju cestu.
Na niektorých miestach ukrojilo z brehov tak značne, že na komunikácii museli posadiť dopravné značky, ktoré nedovolia autám ísť blízko podmytého brehu. Na jednom mieste, pod menším mostom, by bol pohľad skoro idylický, keď sa na hladine čľapú kačky. Siluetu však dotvárajú vyplavené kamene z vyregulovaného potoka a miestami vzniknuté nánosy.
Jeden starší pán sa práve otočí, v ruke má slivky. Púšťame sa do reči. Býva neďaleko potoka. Ale voda ho obišla.

„Bola poriadne vysoká, podmývalo. Hlavne ten most oproti, ten už to má dosť povymývané, treba na to dať pozor. Len keď to nikdy nie sú peniaze, stále sa to zanedbáva. A dokedy?“ pýta sa pán Ján, ako sa predstaví.
„Niekedy za komunistov vraj peniaze neboli, a predsa sa robilo. Teraz nič. A pritom tento most si ešte pamätám, keď sa staval, sám som pri tom bol,“ ukazuje na mostný objekt.
Spomína si, ako tam pomáhal osádzať valčeky. Ale že roky idú a most sadá, keď voda robí svoju robotu.
„Keď sa o to nestará, tak jedného dňa môže padnúť. A nebolo by lepšie, keby sa to postupne opravovalo a dávalo na to pozor, ako potom naraz dať ešte viac peňazí?“ pýta sa a nedá sa mu na to oponovať.
Na fotografiu sa zvečniť dať nechce. Ako ospravedlnenie dáva slivku, ale fotku nie. „Krajších ako ja foťte,“ lúči sa s úsmevom.
Teta v Lenartove: To bolo jedno veľké more
Vo vedľajšej obci, v Lenartove, zaznamenávame o čosi väčší ruch. Viackrát okolo prejde dodávka s obecným logom, na traktore s vlečkou sa vezie partia mladíkov, o ktorých sa neskôr dozvieme, že sú to miestni obyvatelia, ktorých obec zamestnáva a počas uplynulých dní naplno pomáhali. Objaví sa aj hasičské auto.
Na moste stojí a sleduje potok staršia pani. Mierime k nej. Vtedy si všimneme v potoku stojaceho muža, ktorý sa mocuje s kameňmi.
„Vás tá voda teda poriadne potrápila,“ prihovárame sa staršej panej. Len smutne prikývne.
„Aha, čo to ostalo. Tadiaľ to, po ceste sa vylievala. Zliala sa z oboch strán a tu ostala stáť. Bolo to ako jedno veľmi veľké more,“ spomína na krušné chvíle spred pár dní.