BREZOVICA. Historicky významný počin majú za sebou v Brezovici v okrese Sabinov. Tamojšiemu významnému rodákovi odhalili pamätnú tabuľu.
Ide pritom o meno, ktoré je pojmom nielen pre domácich, ale v dávnych kronikách sa výraznými písmenami zapísal aj za hranicami našich južných susedov.
Albert Berzeviczy (*1853) patril svojho času k zvlášť váženým osobnostiam nielen v Šarišskej stolici, ale v celom v Rakúsko-Uhorsku. Pritom už jeho meno napovedá o tom, že rodiskom sa viaže k Brezovici.
Čestné miesto pre významného rodáka
O inštaláciu pamätnej tabule sa postaral Obecný úrad Brezovica v spolupráci a najmä vďaka podnetu zo strany Akademickej rady Maďarov na Slovensku.
Medzi pozvanými hosťami tak bol Ondrej Mészáros, predseda Akademickej rady Maďarov na Slovensku, a taktiež vedúca Oddelenia pre zahraničnú vedu Tünde Morvai. Rovnako sa slávnostného aktu okrem hostiteľa, starostu obce Jozefa Hodošiho zúčastnili aj Miloš Sobota, riaditeľ ZŠ v Brezovici, a Jozef Sobota, učiteľ matematiky a regionálnej výchovy na Gymnáziu v Lipanoch.
„Je ťažké charakterizovať celý život Alberta Berzeviczyho. Pozrieme sa len na základné informácie o ňom,“ uviedol počas slávnostného aktu Mészáros, pričom i spomínané základné informácie boli takmer desaťminútovým príhovorom. Z celého životopisu bolo na prvé počutie zrejmé – vede a kultúre sa Berzeviczy venoval s neskrývaným entuziazmom a takmer nevyčerpateľnou energiou.
Miesto našli na obecnom úrade
Nová tabuľa zdobí vstupný priestor na Obecnom úrade v Brezovici. A to rovno pod obrazom tamojšieho známeho rezbára Jaroslava Bujňáka. „Je to pre nás veľmi významný rezbár, tak som vnímal, žeby sa nám to práve tu krásne hodilo,“ konštatoval starosta Jozef Hodoši.
Odhalenia sa zúčastnil aj spomínaný predseda Akademickej rady Maďarov na Slovensku Ondrej Mészáros. Ako prezradil, ich pohnútky inštalácie tabule boli viac naklonené interiéru, keďže pri otázke vonkajšej strany trebárs kostola by to bol dlhší proces kvôli potrebným súhlasom napríklad zo strany pamiatkarov.
„Tu je to chránené, ide o kultúrny priestor a tak to tiež nikto nerozbije,“ vysvetlil.
Profesor: Postupne pôjdeme i na iné miesta
Samotná myšlienka inštalácie takýchto pamätných tabúľ sa zrodila pred 2,5 rokom.
„Nápad postaviť pamätné tabule sa viazal na osobnosti, ktoré boli členmi, korešpondentmi Maďarskej akadémie vied, ale pochádzali z územia bývalého Horného Uhorska,“ vysvetľuje profesor. Tak sa do toho s nadšením pustili.
„Najčastejšie navštevujeme slovenské mestá. Horné Uhorsko bolo trojkultúrne – nemecko-slovensko-maďarské. Rody a osobnosti zanechali výraznú stopu, no tá stopa neraz vyprchala a treba ju obnoviť, lebo to boli veľmi významní ľudia.“
Tabule dosiaľ stihli inštalovať v Štítniku na Gemeri, v Dolnej Strehovej a teraz najnovšie na Šariši v Brezovici.
„Začali sme pred dvoma rokmi, ale pandémia nás zabrzdila. Táto tabuľa vyše roka stála v izbe. Pôvodne sme ju chceli inštalovať už v decembri. Teším sa, že sa to konečne podarilo. Budeme teraz v tom pokračovať a chceme ísť najmä na tie miesta, do tých oblastí, kde sa zabúda.“
Brezovicu v tomto smere vníma ako výnimku, keďže bežne sú skúsenosti iné.
„Tu sa nezabudlo, tu odkaz žije. Ale sú aj také miesta, kde starostovia ani nevedia, že od nich pochádzal nejaký človek, ktorý bol akokoľvek významný,“ hodnotil Ondrej Mészáros.
Ako učebný materiál
Ako s úsmevom konštatoval starosta obce Jozef Hodoši, „na úrade pôsobím 11 rokov, ale maďarčina tu ešte neznela,“ hodnotil na margo dvojjazyčného príhovoru.
Tá pritom nie je úplne neznáma ani pre tamojších obyvateľov.
„Naša babka vedela po maďarsky, ako študent som bol počas výšky v Prešove i v Rimavskej Sobote, kde som mal skutočne pozitívne skúsenosti s maďarsky hovoriacimi priateľmi, aj keď tá jazyková bariéra bola stále. No je to vždy o srdci a človeku,“ zaspomínal si Jozef Sobota. Veľmi kladne vnímal tento krok i vzhľadom na ďalšie rozhľady, ktoré sa núkajú v rámci poznávania regiónu.
„Teším sa, keď to budeme môcť prezentovať pred našimi žiakmi, keďže mnohí sú aj z Brezovice,“ skonštatoval Jozef Sobota, pedagóg z lipianskeho gymnázia.
Ako inak, najbližšie to budú mať k novej tabuli žiaci „od susedov“, keďže Základná škola v Brezovici sídli hneď vedľa obecného úradu.
„My ako základná škola máme ako jedna z mála škôl regionálnu výchovu. Využívame dostupné pamiatky na využívanie spoznávania minulosti aj súčasnosti,“ konštatoval riaditeľ Miloš Sobota.
Človek všestranného zamerania
Albert Berzeviczy bol podľa historika zvlášť zaujímavou osobnosťou.
„Zabudlo sa na niektorých vedcov žijúcich na dnešnom Slovensku. Príčina je pritom mnohoraká. Slovensko, ako súčasť Horného Uhorska, bolo trojjazyčné územie napojené na náboženský katolicizmus a evanjelickú cirkev. Keď sa učenci naviazali vo vedeckej sfére, tak zväčša publikovali po maďarsky,“ vysvetlil Ondrej.
Na Alberta Berzeviciho sa pritom viaže jedinečný prím.
„Berzeviczy bol najdlhšie predsedom Maďarskej akadémie vied, a to až 31 rokov,“ prekvapuje Mészáros.
Berzevicziovci boli pre túto oblasť regiónu veľmi významní, keďže podporovali ľudí, budovali, venovali sa celej oblasti.
„Albert sa pohyboval v rôznych oblastiach vedy, bol medziodborovým vedcom, tým, kto spájal jednotlivé odbory, históriu, ekonómiu, geografiu, históriu umenia, literatúru. Bol to oneskorený polyhistor, akých už vtedy nebolo. Dokázal to, čo málo vedcov - spojiť, čo robil vo vede, aj s tým, aké mal schopnosti politické. A aj ako politik bol človek, ktorý vnímal dôležitosť vedy a kultúry. V súčasnosti takých politikov nemáme,“ dodal Ondrej Meszárosz.
