ĽUTINA. Kalendár pútí v Ľutine počas uplynulého víkendu priniesol archieparchiálnu odpustovú slávnosť.
Najväčšie pútnické miesto gréckokatolíkov hostilo stovky pútnikov. Odpust sa niesol v duchu 170. výročia od momentu, ako sa Zuzane Fekete zjavil sv. Mikuláš.
Prechádzala mu trojdňová duchovná obnova – od stredy do piatku, vždy pod vedením členov iných rehoľných spoločenstiev pôsobiacich v gréckokatolíckej cirkvi.
Vzhľadom na pandemické opatrenia sa tento rok púť konala len na regionálnej úrovni.
Spoznávať a stotožňovať sa s Božou vôľou pre náš život
Sobotnú archijerejskú svätú liturgiu slávil prešovský gréckokatolícky arcibiskup a metropolita Ján Babjak. Ako počas homílie zdôraznil, Panna Mária žila s Bohom v neprestajnom zjednotení.
„Cez Božie slovo Mária spoznávala Božiu vôľu, a stotožňovala s ňou svoj život. Práve v tomto najviac vynikala spomedzi všetkých ľudí. Túto vlastnosť svojej Matky vyzdvihol Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu. Áno, v tom je veľkosť Bohorodičky ešte väčšia, než v tom, že bola jeho fyzickou Matkou,“ povedal počas homílie Babjak.
Taktiež povzbudil veriacich k dobrej duchovnej príprave na návštevu pápeža Františka.
Ľutina ako miesto pokoja i odpustenia skrz spovede
Hlavým slúžiacim nedeľnej slávnostnej liturgie bol spolu s vladykom Jánom Babjakom tiež bratislavský eparcha vladyka Peter Rusnák a przemyšlsko-waršavský arcibiskup metropolita Eugen Popovič.
Ten sa zároveň veriacim prihovoril prostredníctvom homílie.
V nej miesto stretnutia, mariánsku horu v Ľutine, prirovnal k Betlehemu. Ako sa v Betleheme narodil Ježiš a prišla skrz neho spása, tak aj v malej Ľutine množstvo pútnikov nájde milosť odpustenia prostredníctvom svätých spovedí.
Práve na tomto mieste nachádzajú pokoj do duše i v rýchlom a uponáhľanom svete. Pri pandémii koronavírusu povzbudzoval arcibiskup Popovič k viere Bohu i cirkvi a tiež aby neklesali na duchu.
Pri návšteve pápeža zdôraznil, že ide o „sviatok našej viery, v ktorom budeme ďakovať Najvyššiemu a prosiť ho o požehnanie pre každého z nás, pre naše farnosti a pre celú metropoliu na nasledujúce roky, aby sme vytrvalo zveľaďovali poklady našej viery a odovzdávali ich jeden druhému ako záruku nášho večného šťastia.“
Z histórie pútnického miesta v Ľutine
Pútnická tradícia v Ľutine začala v polovici 19. storočia.
Na sviatok Premenenia Pána 19. augusta 1851 podľa juliánskeho kalendára sa miestnej obyvateľke Zuzane Fekete zjavil sv. Mikuláš. Po opakovaných zjaveniach postavili veriaci na ľutinskej hore kríž.
Ako dôkaz zjavení daroval sv. Mikuláš Zuzane mariánsku ikonu, ktorú mala odovzdať duchovnému otcovi ako dar do budúcej svätyne. Pápež Pius IX. vydal 24. mája 1855 dekrét o možnosti prijať v Ľutine odpustky.
V roku 1988 bol chrám v Ľutine povýšený pápežom Jánom Pavlom II. na Baziliku minor. V roku 2010 bola Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky pričlenená zvláštnym Putom duchovného príbuzenstva k Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme s privilégiom plnomocných odpustkov.
(Zdroj: Michal Pavlišinovič)
