Teraz byť študentom psychológie či sociológie a potrebovať pre svoje seminárne práce terénny prieskum v spoločnosti, tak má človek vyhrané.
Osobne si v uplynulom období nespomínam na kontroverznejšiu a viac diskutovanejšiu tému, akou je návšteva pápeža Františka a s ňou spojené očkovanie. Rozdelil sa, kto sa rozdeliť mohol, pohádal sa, kto sa pohádať mohol. Kamoši, rodiny, kolegovia.
“Rozdelil sa, kto sa rozdeliť mohol, pohádal sa, kto sa pohádať mohol. Kamoši, rodiny, kolegovia.
„
Vznikli pomyselné opozičné tábory vo viacerých smeroch - či sa niekto radí k fanúšikom terajšieho pápeža, alebo naopak a „nesadol“ mu, či je po vakcinácii, alebo ju odmieta.
Starý známy príbeh o mužovi, synovi a oslovi asi pozná každý. Či sa muž vezie na oslovi (ten sa vyváža a dieťa pešo za ním), či na zvierati sedí syn (a nevládny starý otec kráča pešo), či sa vezú obaja (chudák osol, taká ťarcha), či idú obaja pešo a osol bez nákladu (hlupáci, nevyužijú potenciál), pointa je jasná. Ľuďom nikdy nevyhovieš.
Nech by človek robil čokoľvek a akokoľvek, nezavďačí sa všetkým. Otázne je, či to aj je vôbec nutné a potrebné. Ako sa vraví - Ak ťa majú všetci radi, bez rozdielu, niekde robíš chybu. Dnes však chyby vidíme všade a vo všetkom. Priam paranoidne. Chýba nám pokoj.
“Nech by človek robil čokoľvek a akokoľvek, nezavďačí sa všetkým.
„
Pri aktuálnej situácii, kto a ako môže ísť k pápežovi, zažívame vyššie spomínaný príbeh v dokonalom prevedení do praxe. Len očkovaní – no aká separácia. Načo sem ide – veď je korona. A prečo k nám ide – my ho nepotrebujeme. Teraz, pár dní pred jeho návštevou, pristúpili kompetentní ku kroku a kompromisu. Ísť smú aj neočkovaní, budú mať vlastné sektory. A rozlialo sa ďalšie internetové tsunami.
