PREŠOV. Na temné dejiny našej histórie kalendár spomína 9. septembra. Deň obetí holokaustu a rasového násilia je mementom na moment prijatia tzv. Židovského kódexu.
Tento rok si pripomíname jeho 80. výročie. Pri tejto príležitosti sa aj Prešov stal jedným z miest, ktoré spomínali, smútili, apelovali i upozorňovali.
Na námestí zapálili sedem sviec za 70 niekdajších spoluobčanov, ktorí na nezmyselný zákon doplatili životom.
Na zavraždených spomínať, bojovníkom ďakovať
V rámci celoslovenského spomienkového stretnutia sa na Hlavnej v Prešove zišli vo štvrtok zástupcovia samosprávy, viacerých cirkví, škôl, židovskej obce i desiatky študentov pri podujatí pod názvom Nezabudnutí susedia.
„Musíme si to opakovane pripomínať, tie hrôzy holokaustu a rasového násilia, aby sa to už nikdy neopakovalo,“ zaznelo v úvode stretnutia.
Spoluorganizátorom bola platforma Kresťania v Prešove, ktorá už v roku 2018 realizovala pri tejto príležitosti Kajúcnu tryznu. Ňou vyjadrovali ľútosť nad tým, čo sa stalo a v zástupe sa ospravedlnili členom židovskej komunity.
Teraz sa námestím ozývali desiatky mien. Pri sedemdesiatich z nich spomínali na Židov, ktorých štát a ním vydaný kódex zbalil nielen občianskych a ľudských práv, ale taktiež i majetku a v neposlednom rade dôstojnosti a nakoniec i samotného života.
Zároveň si pripomenuli tridsať mien tých, ktorí nezištne pomáhali aspoň zlomku „pre štát nepohodlných“ a vďaka ich odvahe a hrdinstvu neskončili v plynových komorách.
„Pomáhali a boli útočiskom i majákom nádeje aj za cenu, že sami mohli byť usmrtení, no ukázali hrdinstvo a mimoriadnu odvahu,“ zaznelo v príhovore viceprimátora Prešova Pavla Neupauera.
Zosnulých si uctili pietnou spomienkou skrz minútu ticha.
„Pripomíname si obeť fyzickú aj duševnú. Nedokážeme si ani len predstaviť, čo sa odohrávalo v srdciach tých, ktorí stáli na prahu smrti. Je teraz na nás, aby sme nahlas hovorili o týchto historických udalostiach, aby boli mementom pre všetky budúce generácie a aby sa nezabudlo a podobné činy nikdy viac nezopakovali.“
Židia? To nebolo tabu. Oni jednoducho prestali existovať...
V rámci spomienkového stretnutia prešovský biskup Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Peter Mihoč tlmočil list od generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Ivana Eľka.
Ten vo svojich spomienkach zašiel do detstva a borovicového lesíka, známeho ako Židova borinka, kde sa nachádzal aj židovský cintorín, ktorý ale postupom času zmizol v zeleni a húšti.
„Nerozumeli sme ako deti slovu židovský. Nikto nám nikdy nič o Židoch v našej obci a o ich osude nepovedal. Bolo by nepresné tvrdiť, že téma bola tabu. Tou by bola, ak by ju mal každý v pamäti, ale neotváral ju. Presnejšie je povedať, že téma jednoducho prestala existovať. Boli to len miestne názvy bez ďalších súvislostí. Osud rodín bol zabudnutý,“ zaspomínal si generálny biskup.
