PREŠOV. Kráľ, ktorý trpí rečovým hendikepom, no jeho post ho núti hovoriť k davom.
Svoju bolesť a trápenie vyleje pred lekárom, ktorý ho netradičnými praktikami krok po kroku pomáha zbaviť tohto postihu.
Skutočný príbeh anglického kráľa z medzivojnového obdobia si vyslúžil Oscara i množstvo ďalších ocenení. Teraz sa divadelnej adaptácie chopili v prešovskom Divadle Jonáša Záborského (DJZ) a uviedli ju ako svoju prvú premiéru tejto 79. divadelnej sezóne.
Kráľova reč z pera Davida Seidlera sa tak bude ozývať v prešovskej historickej budove divadla.
Menili sa plány, menil sa režisér
Keďže rok a pol trvajúce covidové obdobie neobišlo aj kultúru, divadelný plán boli nútení meniť za pochodu.
O uvedení tohto titulu pritom uvažovali už pred troma rokmi. Neľahké získanie autorských práv v tomto prípade trvalo vyše jedného kalendárneho roka. Keď ich konečne dostali a riešili obsadenie i technické záležitosti, stopla ich korona.
Pôvodne mala Kráľova reč byť uvedená v inom termíne. A v réžii Jakuba Nvotu. Nič z toho sa zrealizovať nepodarilo.
„Potom, keď sa začalo všetko uvoľňovať, všetci sme začali dobiehať, aj divadlo aj režisér Jakub Nvota. Vzápätí sme prišli na to, že sa nám nepodarí dať dokopy naše i jeho plány a zároveň nás tlačila zmluva, ktorú sme mali s agentúrou a tým pádom sme premiéru museli urobiť čím skôr,“ vysvetlil pozadie zrodu hry umelecký šéf DJZ Michal Náhlík a zároveň „domáci“ režisér.
A keďže im pôvodne vybraný režisér „padol“, tak táto úloha padla na interného. Náhlík to zobral bez problémov.
„Má to výhodu, lebo vždy vyberám také tituly, ktoré by som chcel režírovať ja,“ prezradil s úsmevom.
Mimochodom, skôr, ako mu pripadla réžia tohto titulu, svoju covidovú izoláciu strávil pri seriáli Koruna. Ten pokladá vďaka svojmu spracovaniu za geniálny, a tak sa ho nakoniec aj samotná tematika bytostne dotkla skrz skúšanú hru.
Anglický pokoj, fialová scéna a žoviálny lekár
Albert (Boris Srník), rodinou nazývaný ako Bertie, sa znenazdania stane kráľom Georgom VI. po tom, čo jeho otec zomrie a starší brat David (Ján Ivan) uprednostní búrlivý život pred povinnosťami panovníka a abdikuje.
Albert však na pozíciu vládcu nie je pripravený, zvlášť vzhľadom na fakt, že má byť hlasom krajiny, no vlastný hlas ho zrádza pri zajakavosti.
Jeho manželka Elizabeth (Svetlana Wittnerová) ho zoberie k rečovému odborníkovi (Igor Kasala). Ten, napriek tomu, že nemá titul ani vzdelanie, má skúsenosti z praxe, trpezlivosť, humor i netradičné lekárske praktiky, ktoré postupne aplikuje vo vzťahu k Bertiemu.
V rámci hry hľadal režisér Náhlík to, čím hru ozdobí a odlíši od filmového spracovania.
„Kráľa robí dvor, to všetci vieme. A keďže je to historická dráma, isté súvislosti tam musia byť dané. Text je prepísaný filmový scenár, a tak dáva veľkú výzvu, ale aj prekážky. Tak sme hľadali spôsob štylizácie. Rovnako i ďalšie postavy nám dávajú väčšiu duševnú farebnosť a nedospejeme do pocitu, že máme pred sebou iba hodinu dejepisu, ale vidíme, že za týmito dejinami sú skutočné príbehy ľudí a neraz to neboli veselé veci,“ vysvetľuje režisér.
Celé predstavenie sa nesie v tradičnom ponímaní chvíľami až stoicky pokojného kráľovského dvora. Kráľ Albert však vnútorne trpí a bojuje so svojou zajakavosťou. Vtipne do okorení svojou povahou a nadhľadom jeho „logopéd“.
Vizuálne je celá scéna farebne ladená do fialovej farby.
„Tá štylizácia si tú farebnú jednotu podľa mňa zaslúžila a veľmi nám to sedí. Môjmu oku to príjemne lahodí,“ skonštatoval Náhlík, ktorý priznal, že ako maliar-amatér má aktuálne fialové obdobie a vnímal, že do hry sa práve táto farba nielen hodí, ale aj v nej vynikne.
S výtvarníčkou Anitou Szokeovou prešli predajne s látkami do Bratislavy po Šaľu a na východ viezli metre a metre rôznych odtieňov fialovej.
Hudobne sa pod hru podpísal Juraj Haško. Tentoraz sa vraj s režisérom zhodli „na prvú“.
„Sám bol v šoku z toho, že mu to nevraciam. Ale bolo to presne to, čo som chcel a mohli sme s tým pracovať, využil som všetku hudbu, ktorú napísal. Niekde ten šiesty zmysel v sebe Juraj má a mám ho veľmi rád, je veľmi talentovaný,“ skonštatoval režisér.
Príležitosť pre herecký tandem Srník a Kasala
Hlavnú úlohu kráľa Bertieho si zahral Boris Srník. Jeho lekárom Lionelom je Igor Kasala.
Dve hlavné postavy sa stretávajú zoči voči nielen ako kráľ a obyvateľ kráľovstva, ale i ako pacient a lekár, čim sa roly v rámci hierarchie otáčajú a prinášajú viacero aj vtipných momentov.
O výbere tejto hereckej dvojice režisér nepochyboval.
„Automaticky som myslel na Borisa a Igora, neváhal som,“ priznal režisér.
Mimochodom, títo dlhoroční herci DJZ sa v takejto dvojici hlavných postáv stretli v tejto hre po prvýkrát. Skúškové obdobie odštartovali teraz v inom móde, keď ako prví začali skúšať s režisérom práve oni dvaja.
„Postupne sme po pár dňoch nalepili ostatných kolegov, ale to sme už my vedeli, čo máme robiť, keďže sme predtým riešili vlastné charaktery, vzťahy, naše výstupy, hľadali sme sa v tom. Bola to v rámci tohto skúškového dobrá postupnosť,“ zhodnotil Srník, ktorý svoju rolu vníma ako hereckú výzvu.
„Treba zabudnúť na seba, Borisa Srníka, a s pokorou sa pustiť do takej postavy. Baví ma to, naozaj mám pocit z dobre vykonanej práce a som vďačný za takúto príležitosť. Doprial by som každému hercovu, aby si niečo také zahral - kráľa s defektom, čo nie je jednoduché. Prísť na ten kľúč, slovíčka, hlásky, ktoré robia problémy a v tom texte si ich uvedomovať a zajakávať sa.“
Obaja s Igorom sa zhodli, že samotný text, ktorý cvičili prv bez zajakávania a následne s ním, je „do úst“ napísaný veľmi dobre.
O zajakavosti aj s logopedičkou
Príprava na hru bola i v odbornom duchu, počas sedenia s fundovanou odborníčkou.
„Ďakujem pani logopedičke za veľmi intenzívnu prednášku, kde sme sa dozvedeli aj o podstate zajakávania a ľudskej bolesti, ktorá z toho pramení a tým sme sa mohli hlbšie vtrieť pod kožu hlavnej postave,“ zhodnotil režisér.
„Logopedička nám rozprávala o chorobe, ako vzniká, ako sa lieči, aké sú rôzne formy. Každý človek sa zajakáva inak, z iného dôvodu, tá pestrosť je rôznorodná. Ďalšia vec je, že toto je divadelná licencia. Nemôžeme sa zajakávať celé divadelné predstavenie, istá štylizácia musela nastať i v tomto prípade.“
Návšteva lekára nie je nikdy hanbou
Ako sme sa dozvedeli, vraj za scénou „kolegiálne“ koktajú s hlavnou postavou aj ostatní.
„Áno, s Borisom koktáme v zákulisí všetci,“ dodal so smiechom Michal Náhlík.
Herecký kráľ zas priznal, že sa natoľko zžil so svojou postavou, že po skúškach sa chvíľami občas v reči zasekával.
„Asi to dozrieva, ale verím, že príde ďalšia inscenácia a budem rozprávať normálne,“ dodáva so smiechom Boris Srník.
Svoju rolu však najmä preciťoval.
„Od začiatku mám v sebe tú bolesť Bertyho, ktorý trpel cez celý ten život cez to, čo sa mu stalo. Aj ľudia, ktorí majú taký defekt, nemali by sa báť, lebo keď niečo chcú a robia na tom, tak ono to ide. A nie je to len o koktaní,“ zamýšľa sa kráľ Albert.
Návšteva odborníkov – logopédov, psychológov či iných lekárov – by nemala byť vnímaná v negatívnej konotácii.
„Ľudia by sa nemali brániť niektorých doktorov, nech je toto osveta pre predstavenie aj pre doktorov,“ dodal na margo hry a jej posolstva Michal Náhlík.
