PREŠOV. Pri Prešove vznikne geotermálna elektráreň. Takáto informácia vyšla na verejnosť v júni tohto roku.
Zámer je na stole, otázne je, kedy by sa tento plán mal premeniť na realitu a na Šariši skutočne vyrastie projekt, ktorý by bol jedinečný svojho druhu nielen na Slovensku, ale aj napríklad v krajinách V4.
„Brata“ bude mať na Slovensku v Žiari nad Hronom. S prihliadnutím na apel Európskej únie a tlak na využívanie zelených zdrojov, ktoré neškodia životnému prostrediu, by to pre Slovensko a náš región znamenalo krok vpred.
Všetko teraz rozbehne EIA
Projekt geotermálnej elektrárne tvorí viacero fáz. Aktuálne sa nachádza v prípravnej, ktorá spočíva okrem iného v hodnotení zámeru v rámci procesu EIA, teda posudzovania vplyvu na životné prostredie.
„Ide o zelený, čistý zdroj, ktorý nebude mať žiadny negatívny vplyv na životné prostredie. Predpokladáme teda, že záverečné stanovisko k EIA by sme mohli mať v júni 2022,“ uviedol Michal Mašek, projektový manažér slovenskej spoločnosti PW Energy, ktorá projekt realizuje.
Michal Mašek, projektový manažér PW Energy. (zdroj: PW Energy)V tom čase by mohli začať s prvým prieskumným vrtom. Po jeho vyhodnotení budú nasledovať produkčné (na čerpanie vody zo zeme) i reinjektážne vrty (na zatlačenie vody naspäť do podzemného kolektora).
Tento systém fungovania s neustále recirkulujúcou vodou podporuje princíp udržateľnosti a je v súlade s citlivým prístupom k životnému prostrediu.
„Je to dlhodobo udržateľný zdroj, lebo vodu, ktorú vyčerpáme zo zeme, zatlačíme naspäť, do toho prirodzeného podzemného zásobiska, kde sa znovu ohreje. Ide o uzavretý cyklus, ktorý pri správnej prevádzke dokáže slúžiť desiatky rokov,“ vysvetľuje Mašek.
Nepôjde o paru z komínov
Otázne je, či sa obyvatelia, v blízkosti ktorých príbytkov sa stavba elektrárne zrealizuje, nemajú obávať zníženej kvality života.
„Netreba sa vôbec báť. Proces realizácie vrtu je technicky veľmi dobre podchytený a v rámci technológie a znalostí ľudí, ktorí v tejto oblasti pracujú, ide o kontrolovaný a bezpečný proces. Pri realizácii bežných geotermálnych vrtov sa nikdy nič nestalo.“
Podľa Mašekových slov nie je nebezpečenstvo ani len potenciálne.
„Vôbec, keďže voda tečie v pažniciach z vysoko kvalitnej ocele, ktoré sú zabetónované, nedostane sa do styku s okolím, ani s ovzduším, ani s pôdou. Je to uzavretý cyklus produkčného a reinjektážneho vrtu. Vo výmenníku elektrárne odovzdáva teplo tzv. pracovnej tekutine, čo je tekutina s nižším bodom varu ako voda z geotermálneho zdroja. Pracovná tekutina sa v zariadení odparí, čím vytvára tlak a roztáča turbínu generátora. Následne sa para schladí, skondenzuje a znova ide naspäť do okruhu, aby sa ohriala,“ opísal proces projektový manažér.
Ako podotkol, nebude vznikať ani na pohľad viditeľná vodná para z komínov, nakoľko sa využije moderný, uzatvorený typ chladenia vzduchom.
„Je to zariadenie zaberajúce minimálnu plochu, ktoré však veľmi efektívne vytvára elektrickú energiu a zostatkové teplo.“
Stavali na podkladoch z minulosti
Aktuálne, počas čakania na EIA, prebiehajú diskusie na rôznych stranách a zisťovanie záujmu investorov ohľadom dodávky tepla.
Rozbehnutá je štúdia uskutočniteľnosti. Kde všade by sa dalo zostatkové teplo z elektrárne využívať v praxi?
„Môžu to byť skleníky, rekreácia, ohrev bazénov, chov rýb, sušenie dreva, spracovanie potravín, pasterizácia, všetko, kde sa dá využiť teplota od 65 stupňov nižšie,“ vyratúva Mašek.
„To spektrum je veľmi široké, čo sa prejavuje aj v zahraničí, kde zostatkové teplo vyrobené ekologickým spôsobom veľmi intenzívne využívajú investori a spoločnosti, ktorí v tom naozaj vidia potenciál.“
Výber na náš región nepadol náhodou, predchádzali mu prieskumy z roku 2009 zo strany kanadskej spoločnosti, ktorá sa prioritne zaoberá ťažbou zlata.
A keďže existuje istá spojitosť medzi zlatom a geotermálnou energiou, tak sa rozhodli hľadať geotermálne zdroje, aby následne zistili, či v týchto oblastiach nie je aj potenciál pre spomínané zlato.
Približná vizualizácia geotermálnej elektrárne pri Prešove. (zdroj: PW Energy)Ako v prešovskej kotline, tak aj v žiarskej bola v minulosti vulkanická činnosť, čo je ďalší predpoklad pre výskyt geotermálnych zdrojov.
„Slovensko bolo za čias socializmu dosť intenzívne preskúmané vtedajšou vládou, súdruhovia navŕtali našu krajinu ako ementál, vďaka tomu máme obrovské množstvo údajov v archívoch,“ vysvetlil podklady o údajoch Mašek.
Súčasný slovenský investor zrealizoval v roku 2019 vlastné seizmické prieskumy. Na základe už známych dát spresnili charakter územia vrátane podzemných vrstiev a štruktúr.
„V Prešove nám to pomohlo ohraničiť zaujímavú oblasť v rozlohe niekoľkých kilometrov štvorcových, na ktorú sme sa zamerali, a kde sme mohli upresniť, do akých oblastí a hĺbok budeme cieliť vrty.“
S hĺbkou stúpa teplota
Pri prvotných informáciách sa hovorilo o vrtoch do hĺbky približne 4 kilometre.
