PREŠOV. Mesto Prešov zrealizovalo od roku 2016 viaceré projekty v oblasti klímy, energetiky, životného prostredia a dopravy.
V spomenutom roku pristúpilo k Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike, ktorý združuje viac ako 7000 miestnych a regionálnych samosprávnych orgánov v 57 krajinách sveta.
Zámerom iniciatívy je realizovať systematické energetické a klimatické opatrenia s cieľom znížiť emisie CO2 o najmenej 40 percent do roku 2030 a zvýšiť odolnosť územia voči zmene klímy.
TASR o tom informovala tlačová referentka Mestského úradu v Prešove Lenka Šitárová.
Znižovali spotrebu energie verejných budov
V úvodnej fáze boli vypracované strategické dokumenty, ktoré sú spracované až na úroveň konkrétnych projektových zámerov. Mesto sa ich podľa Šitárovej postupne snaží implementovať do praxe jednak z vlastných zdrojov, no primárne zo zdrojov EÚ.
Projekty týkajúce sa revitalizácie troch vnútroblokov boli zamerané na zvýšenie odolnosti sídelného prostredia voči negatívnym dosahom zmeny klímy.
"Revitalizáciou sa zabezpečilo zadržiavanie vody v prirodzenom prostredí a ochladzovanie územia výsadbou vzrastlej zelene," vysvetlila Šitárová.
Významnou investíciou mesta Prešov z vlastných zdrojov bola výstavba mestského cintorína.
"Nevyužívaná hospodárska pôda v blízkosti masívnej sídliskovej výstavby a zástavby bytových domov bola pretransformovaná na lesopark," povedala Šitárová.
Mesto tiež zrealizovalo projekty zamerané na zníženie spotreby energie verejných budov. Konkrétne išlo o päť materských škôl a budovu mestského úradu.
Realizáciou projektov sa priemerná spotreba energie v budovách znížila podľa Šitárovej v priemere o 60 percent.
"Vyťažená Jarková ulica v Prešove v historickom centre mesta prešla komplexnou rekonštrukciou financovanou z vlastných zdrojov mesta. Namiesto poškodených a suchých stromov a ich pňov bolo vysadených 47 kusov nových zdravých stromov.
Pri rekonštrukcii boli využité vo veľkej miere priepustné materiály, ktoré zabezpečia uchovanie dažďovej vody v území. Zároveň umožnia odparovaniu vody späť do prostredia, čím bude dochádzať i k ochladzovaniu vzduchu v teplých letných mesiacoch," vysvetlila Šitárová.
Mysleli aj na cyklodopravu
Ako doplnila, v rámci EÚ má doprava až štvrtinový podiel na produkcii emisií skleníkových plynov, preto jedným z opatrení mesta je aj takzvaná 'čistejšia doprava'.
"Od roku 2017 bolo zrealizovaných celkom sedem cykloprojektov v celkovej dĺžke približne 14 kilometrov a naďalej sa pripravujú nové úseky cyklotrás," priblížila Šitárová.
Mesto bolo podľa jej slov úspešné aj v oblasti modernizácie vozidlového parku. Išlo napríklad o nákup 25 trolejbusov a desať parciálnych trolejbusov.
