PREŠOV. Výborný futbalista, ktorý odohral za Tatran Prešov desať sezón, prišiel do metropoly Šariša zo Stropkova v lete 1980. Už ako študent odohral za áčko Stropkova necelú sezónu a hneď bol najlepším strelcom mužstva.
Práve to bol jeho odrazový mostík do Tatrana Prešov. Bol oporou mužstva, ktoré si pod vedením trénera Štefana Nadzama vybojovalo postup do prvej československej futbalovej ligy.
Vynikal húževnatosťou a dobrou streľbou, v Slovenskej národnej lige patril medzi najlepších strelcov Prešova. O svoje futbalové začiatky, ale aj o práci trénera či úspechoch sa podelil v rozhovore pre týždenník My Prešovské noviny.
Súčasťou vášho života sa stalo pôsobenie vo futbale ako hráč aj tréner. Čím to bolo, že futbal si vás tak získal?
Vyrastal som v Stropkove, kde na ulici každý chlapec hral futbal. Už v škôlke som udieral loptou o stenu. Neskôr sme všetok voľný čas venovali futbalu, hrali ho na lúke, školskom dvore, ulici. Futbal pre mňa znamenal radosť, túžbu dostať sa preč od domácich povinností.
Nie je tajomstvom, že ste rád trávili čas na štadióne.
Veľmi rád som tam chodil počas letných prázdnin vtedy, keď malo áčko tréningy dopoludnia i popoludní. Pamätám si trénera Zibriniho a Andreja Kavku, sledoval som ich tréningy najmä s loptou. Robilo mi veľkú radosť podávať hráčom lopty a sem-tam kopať brankárom (úsmev).
Ako sa vám darilo zosúladiť študijné a futbalové povinnosti?
Pre mňa to bolo čosi neuveriteľné. Menil som nielen futbalové prostredie, ale i školské. Stal som sa študentom štvrtého ročníka Gymnázia na Konštantínovej ulici. Po maturite som začal študovať na Pedagogickej fakulte UPJŠ aprobácia telesná výchova – občianska náuka. Zosúladiť štúdium a vrcholový šport nebolo jednoduché. V Prešove som absolvoval aj dvojfázové tréningy vďaka individuálnemu študijnému plánu. Na fakulte som mal šťastie na ústretových pedagógov, ktorí sami boli vynikajúci športovci, reprezentanti a vedeli pochopiť nás študentov – športovcov (úsmev).
