PREŠOV. Martin vyštartoval z Devína smerom na Duklu, teda v smere zo západu na východ. Cesta bola vzrušujúca počas celého trvania.
Čo všetko počas nej zažil?
V druhý večer, asi 50 km od Bratislavy, sa pod jeden prístrešok pridal starší chlapík, ktorý neďaleko kempoval s partiou. Keď sa uložil spať, zvuky z lesa a baterka mu priniesli pár, chlapca s dievčaťom, ktorí začali tri hodiny po ňom, ale dobehli ho na druhý večer.
„Obaja sa vrátili z Malty, a kým sa vrátia do pracovného procesu, chcú si dať ešte SNP. Ale po štyroch dňoch dievča skončilo kvôli problémom s nohou. S tým chlapcom sme šli ďalej, prespali sme u jeho kamaráta na Morave, kde sme spravili dobre, lebo nás zastihla búrka.“
Z Moravy šiel smerom na Trenčín a Trenčianske Teplice, kde mal parťák už otlaky na každom prste. Martin sa s týmto nestretol.
„Ja som Trenčíne kupoval nové topánky, lebo tu v Prešove som nevedel nájsť také, ktoré by sa mi páčili aj vyhovovali. Tak som kúpil jedny asi za 12 eur, od Číňana, s tým, že ich zoberiem a keď zderiem, tak hodím do bedne. A v Trenčíne už boli úplne schodené,“ hovorí o prvých kilometroch.
Tie nové, ktoré si kúpil za cesty, s ním došli až do cieľa a má ich stále.
„Bez problémov. Nemal som za celej cesty ani jeden otlak, čo je záhada.“
Únava prišla v prvej tretine cesty
Keď mu neskôr aj spomínaný chlapec vypadol, pokračoval ďalej sám. Spal v lese osamote, v Strážovských vrchoch.
S týmto novým kamarátom, ktorý bol z Martina, sa stretol potom ešte raz, keď prespal v Čičmanoch.
Martin prešiel krížom Slovensko, dal vyše 800 kilometrov bez jediného mozoľa na nohách Čítajte „Pamätám si, že mi veľmi pomohol, lebo mi nenapadlo vytiahnuť si peniaze a mať pri sebe keš. A v mnohých tých dedinách kartou ani nezaplatíš. Tak mi on vybral, doniesol a ja som mu ich potom poslal na účet,“ spomína Martin o pomoci.
Prvú mini „krízu“ z únavy mal na asi dvanásty deň.
