PREŠOV. Pravoslávna cirkev prišla o vzácneho človeka, ktorý sa v tomto dušičkovom čase pobral na večnosť.
Vo veku 76 rokov zomrel 2. novembra prof. ThDr. Milan Gerka, CSc.
Milan Gerka prežil bohatý život. Študoval ako ašpirant na Petrohradskej duchovnej akadémii, po jej absolvovaní získal kandidatúru.
Následne začalo jeho aktívne pôsobenie na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte.
Prešiel si viacerými pozíciami – ako externý pedagogický pracovník, odborný asistent, špirituál Pravoslávnej bohosloveckej fakulty, pokladník, knihovník, vedúci jednotlivých katedier až nakoniec pôsobil ako dekan fakulty.
Aktívna pastorácia
Aj vo svojom kňazskom povolaní bol nesmierne činný. Angažoval sa ako kantor v Katedrálnom chráme sv. kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove, bol ekonómom Úradu eparchiálnej rady Pravoslávnej cirkvi v Prešove.
Silné duchovné puto ho spojilo s obcou Závadka. Jej duchovným správcom – správcom Pravoslávnej cirkevnej obce Závadka – bol v rokoch 1972 – 1988 a neskôr od roku 1990 až do súčasnosti.
„V roku 1991 - 1993 organizoval a spravoval Pravoslávnu cirkevnú obec Spišská Nová Ves. V rokoch 1994 - 1996 organizoval duchovný život pravoslávnych veriacich – reoptantov z Ukrajiny v obciach Topoľčany, Vozokany, Bánovce nad Bebravou, Tvrdomestice, Dežerice, Žitná Radiša, Ruskovce, Závada, Chlebovany, Detva, Nová Baňa, Holíč, Hontianské Moravce, Ružomberok, Revúca, Brezová pod Bradlom a Smolník,“ uvádza jeho životopis.
Rovnako pôsobil ako kancelár Úradu metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku. Od roku 1998 až do súčasnosti bol dekanom pre okres Spišská Nová Ves a Gelnica, Levoča.
Kolegovia: Bol to mimoriadne láskavý človek
Milan Gerka bol tiež zakladateľom Filantropie Pravoslávnej cirkvi na Slovensku. Neskôr sa stal jej riaditeľom.
Ako tajomník a hovorca Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku pôsobil od roku 2001.
Jeho kolegovia z Pravoslávnej bohosloveckej fakulty a Pravoslávneho kňazského seminára spomínajú na Milana Gerku ako na „milého, vzácneho a mimoriadne láskavého človeka“.
„Pán profesor sa zapísal do života svojich študentov nezmazateľnou stopou. Bol neustále pripravený im pomôcť s ich študentskými „peripetiami“. I keď bol rektorom Pravoslávneho kňazského seminára, jeho život bol stále prepojený s Pravoslávnou bohosloveckou fakultou. Akosi si už nevieme predstaviť, že pedagogické porady budú bez jeho vstupov, bez jeho neustáleho akcentovania zachovania kontinuity akademického života bohoslovcov fakulty so seminárom,“ lúčia sa s osobnosťou pravoslávnej cirkvi.
Večná mu pamiatka!
