POLOMA. Rozhliadla sa a citlivo vnímala to, čo sa okolo nej deje. Zvlášť intenzívne prežívala prvú vlnu covidu. To všetko pretavila do piesne, ktorá je nielen výpoveďou jej vnútra, ale aj akýmsi zrkadlom spoločnosti.
Mária Genčúrová vo svojej debutovej piesni trefne pomenovala fenomén, ktorý sa šíri najmä sociálnymi médiami.
„Kto z nás súdiť smie?“ pýta sa v skladbe Odsúdenie, na ktorej sa podieľala textom aj hudbou.
Stretnutie s odsúdením osobné aj sprostredkované
To, či sa niekto niekedy stretol s posudzovaním či odsúdením, je pravdepodobne viac než isté. Aj keď v každom prípade to môže byť v inej forme a podobe.
„To biblické: 'Nesúďte, aby ste neboli súdení' vo mne zarezonovalo raz dávno, keď to bolo povedané mne osobne. A odvtedy som sa skutočne snažila nazerať na konanie ľudí inými očami, respektíve vôbec ho neposudzovať. Samozrejme, nie vždy sa to človeku darí, aj v piesni spievam: 'Volám sa Kain a Ábel' a 'Prudko na mňa dýcha odveká rajská pýcha'. To je také to moje osobné vyznanie na danú tému,“ prezradila na margo inšpirácie k danej piesni Mária Genčúrová, jej autorka.
Podporným impulzom však pre ňu boli aj uplynulé mesiace.
„Boli to hlavne výroky a slová na sociálnej sieti najmä v čase prvej vlny pandémie. Často šlo o slová, ktoré človek človeku akoby len tak, bez rozmyslu, rovno šupol do očí, akoby sa nič nedialo,“ vysvetľuje.
„Keď som si to najmä večer pozerala a prečítala, tak som mala pocit, že tie tiché výkriky nás skutočne raz prehlušia. Bolo mi to strašne ľúto a zdalo sa mi, že sme si všetci dočista cudzí, že stojíme proti sebe, nedržíme spolu, akoby nám už nikto a nič nebolo sväté. Veď na internete, tam sme si takí blízki, že si môžeme všetko rovno povedať, ale zároveň sme si takí vzdialení, nič netušiaci o bolestiach, krížoch či trápeniach iných,“ zamýšľa sa Mária.
Vtedy jej mysľou preblesli slová, ktoré sa stali leitmotívom budúcej piesne.
„Neustále mi chodili po rozume slová: 'Kto z nás súdiť smie a prečo súdení sme?' A to mi už nedalo pokoja, a tak začala vznikať táto pieseň.“
S piesňou a spevom rastie už odmala
Pre Maju nie je hudba niečím novým. Naopak, je to jeden z nosných prvkov v jej živote. Akoby aj nie, od útleho detstva s ňou prichádzala do úzkeho kontaktu.
„Otec hral na heligónke a spieval, mamka má krásny hlas, ešte aj teraz vo vysokom veku. Odmala ma učila rôzne piesne, spievali sme. Neskôr som dlhé roky spievala v kapele po svadbách, oslavách, zábavách. Tiež som účinkovala vo folklórnej skupine. Je mi to všetko veľmi blízke,“ prezrádza mladá talentovaná žena.
A hoci teraz sa dotkla vážnejšej témy, už z jej prejavu je zrejmé, že ide o veselého a pozitívne naladeného človeka.
„Áno, to je fakt, rada sa smejem a zabávam,“ priznáva Mária a potvrdzuje tieto slová i úprimným úsmevom.
Pri ústrednej téme kríža. A lásky
Ani fakt, že je„veselá kopa“, však nezabránil tomu, aby sa dotkla skutočne neľahkej témy odsúdenia.
„Často sa potrebujem vyjadrovať vo veršoch. Ak sa to vo mne nahromadí, tak to ide von cez poéziu. Tá je však neraz tak osobná, až je nepublikovateľná. Ale niečo sa dá aj zhudobniť.“
Príkladom je už spomínaná skladba Odsúdenie.
„V poslednej dobe mám motiváciu a na tajomnom vánku mi je poslaná aj melódia k mojim veršom.“
Názornou ukážkou je i verš, kde zdôrazňuje, že máme „s láskou nesúdiť, s láskou sa snúbiť“.
Mária tak kladie apel na to, aby sme na blížnych nazerali očami lásky a milosrdenstva. A touto optikou v neposlednom rade aj na seba samých.
„Jednoducho žiť v láske sám, sama so sebou, a keď budem v láske sama so sebou, nebudem sa súdiť, ale viac žiť v tej láske, tak potom to bude aj v láske s ostatnými.“
V klipe je posolstvo naznačené i v obraze, keď do piesku mužská ruka píše štyri hebrejské znaky, sprava doľava, od východu po západu. A tieto znaky v hebrejčine znamenajú slovo láska.
Pieseň ako forma výpovede
Možnosť spevu vníma Mária ako univerzálny dorozumievací prostriedok. V rôznych sférach, v rôznych žánroch.
„Moja obľúbená forma modlitby je pieseň, ktorá je veľmi dôležitá v mojom vzťahu k Bohu. Je to taká živá forma modlitby. Keď spievam, tak asi aj lepšie prežívam ten vzťah a zároveň používam ten dar. Môj dar spevu chcem v prvom rade použiť na to, aby som oslavovala Pána Boha v piesňach, chválila a spievala na jeho slávu,“ prezrádza mladá žena.
Toto jej vnútro sa pretavilo i do spomínanej piesne.
A náhodný nebol ani dátum jej uvedenia na svetlo sveta. Bol ním 14. september. Ten je vo východnej cirkvi sviatkom Povýšenia sv. Kríža. Objavili sa však i ďalšie konotácie.
„Videoklip som točila aj nad Polomou na Ščobe, 956 m n. m., kde sa nachádza 10-metrový nerezový kríž. Ten bol vztýčený pri príležitosti návštevy Jána Pavla II. v roku 2003. Odvtedy tam mávame každoročne pri tejto príležitosti svätú omšu. A taktiež som už i v čase tvorenia klipu vedela, že príde na Slovensko pápež František. Sama som bola osobne za ním, čo bol úžasný zážitok, a tak sa to nejako všetko pospájalo na tento dátum,“ vysvetľuje Mária.
A ako žartom dodáva, jedným z najväčších a najbližších fanúšikov je i jej najmladší synček Patrik, ktorý tento rok oslávil v daný dátum deň svoje štvrté narodeniny. A vraj má značný podiel na počte zhliadnutí klipu, „lebo každý deň s veľkým záujmom počúva a pozerá Odsúdenie“.
Všetko sa dá povedať aj citlivo
Mária svoju lásku k hudbe pretavuje i do spevu v kostolnom zbore či kedysi vo folklórnej skupine, ku ktorej sa ešte zavše niekedy vracia.
Svojím spevom však už skrášlila čas nielen na oslave, ale napríklad dôstojne umocnila silnú chvíľu i na pohrebe.
„Tam mávam zimomriavky. Je to tam dojímavé a dôstojné, uvedomujúc si, že teraz sa modlím za dušu zosnulého a raz tam budem aj ja. Už odmala som obdivovala kostolné spevy, vždy sa mi to páčilo, a keď sa dalo, tak som chodila na pešiu púť do Levoče. Tam sme spievali rôzne mariánske piesne, ktoré sa ozývali v horách, čo bolo pre mňa fascinujúce,“ spomína na chvíle, ktoré ju postupne formovali.
Mária pri tvorení piesne Odsúdenie mala v sebe jednu túžbu. Aby sa láska, ktorá je ústredným posolstvom piesne, prejavovala aj v reálnych skutkoch.
„Aby sme citlivo dokázali vyjadriť svoj názor. Ak aj niečo chcem povedať, o niekom sa vyjadriť, tak vážiť slova a vyjadrovať sa citlivo. Hľadajme to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje,“ želá si Mária.
