KRUŽLOV. Trojciferné číslo zasvietilo na jej torte. Mimochodom, sama bola kedysi vychýrenou cukrárkou. Teraz jej už ale napiekli iní. Akoby aj nie, pri príležitosti dožitia sa 100 rokov je to priam nevyhnutné.
Pani Anna Patlevičová prežila svoje okrúhle jubileum spolu s časťou svojej rodiny v Centre sociálnych služieb v Kružlove, kde má posledných sedem rokov svoj druhý domov.
Od detstva s druhou mamou a novými súrodencami
Písal sa 2. november 1921, keď sa do mlynárskej rodiny Malačinových narodila malá Anička.
Korene mali v Poľskú, na slovenskú stranu sa prisťahovali, keď bola Anička ešte dieťaťom, aj s dvoma súrodencami. Osud sa s nimi nemaznal.
„Mama mala tri roky, keď jej mama zomrela a ostali tri malé sirôtky,“ spomínala si dcéra Anna (79).
Otec sa druhýkrát oženil a spolu s manželkou „vyženil“ i ďalšie štyri deti. A rodina sa rozrástla.
„Všetci súrodenci mali medzi sebou pekný vzťah, vzájomne si pomáhali a rešpektovali sa, pretože chudoba je zlý pán a ťažká práca na poliach a v lesoch ešte horší,“ opisuje dcéra Anna a ako zamyslene dodáva: „Mama prežila svoje detstvo, v chudobe, ťažkej práci, v starostlivosti o súrodencov, naučila sa zodpovednosti a možno dospela až príliš skoro.“
Neľahké vojnové časy
Pred 2. svetovou vojnou sa pani Anna vydala do Pisanej. V tomto dnešnom Údolí smrti prebiehali v tom čase najťažšie krvavé boje. Život však musel plynúť tak či tak.
Pani Anna dochovala svoju svokru a na svet priviedla štyri deti – Aničku, Janka, Stanka a Ruženku. Doma spolu rozprávali aj po poľsky „gadaľi“, ale tiež aj po rusínsky, keďže korene mali po rodičoch z oboch strán.
V časoch vojny zažili, podobne ako ostatní, veľmi ťažké obdobie. Dedinu evakuovali a ich rodný dom zbombardovali.
Návrat bol zvlášť bolestný.
