„Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť a dieťa sa pridá,“ zachytila som minule kdesi na internete myšlienku, ktorá ma osobne veľmi oslovila.
A dieťa sa pridá aj pri tom, aby nezabúdalo na iných. Keď vníma rodič, odkukáva i ratolesť. Aj pri delení.
Uprostred ulice stojí obrátený adventný kalendár. Ľudia doň môžu dávať potraviny a drogériu pre ľudí v núdzi. To je jeho hlavný cieľ a funkcia. Má však ešte jednu.
Tú vedľajšiu, ktorá vedľajšou ale zaručene nie je. Výchovná funkcia. Naučiť ľudí, veľkých i malých, to, že sebectvo a egoizmus nie sú zárukou šťastia, ale platí pomyselné 3R – radosť rozdávaním rastie.
Príde mamka s deťmi. Vysvetlí im, o čom obrátený kalendár je a ony s radosťou otvárajú okienka a vkladajú všade, kde je prázdno.
Ďalšia dospelá dcéra príde so svojou matkou v zrelom veku. Tie to otočia s taškami na dvakrát. Len žasnem. Keď sa dáme do reči, zistím, že takto sa chodievajú deliť každý rok. Prečo?
„Neviem, príde mi to úplne normálne a prirodzené. Mama nás to vždy učila, tak sme to videli a ani nerozmýšľam, prečo by sme to nerobili i my,“ vysvetľuje dcéra.
Mama len tíško prikyvuje. Áno, tak ich to učila. Teda, vlastne robila a deti sledovali. Príklady priťahujú.
Ďalší otec sa pristaví s malým chlapčekom. Ten začne hľadať niečo fajné, ale tým, že organizátori okienka pravidelne vyprázdňujú, opäť si môže otvoriť hociktoré... Nájsť ho prázdne... A vložiť. Keď však po objasnení zistia, aký je princíp netradičného kalendára, otec potiahne chlapca za rukáv. „Ta nič. Poc het.“ A dieťa sa otáča. Škoda. Nepochopil otec, nenaučí to ani syna.
Rodina so štyrmi deťmi. Kým mama vysvetľuje, prečo to tam dávajú, deti nadšene vkladajú. Pochopili. Sú štyri a čo nedostanú ony, poteší ďalších.
Ďalší otec so synom si vyberú horné okienko. No nevloží tam nádielku rodič. Zoberie chlapčeka na ruky, otvorí a šťúpleho darcu pridrží, aby sám mohol byť tým, kto obdarúva. Malý po zložení na zem žiari.
Mama s dvoma deťmi po jednom vkladá jednotlivé potraviny do najspodnejšieho radu. Na konci prázdnej tašky im ostanú dva adventné kalendáre. Kým jeden vložia, pri druhom jedno dievčatko zaváha. Chcelo by si ho nechať. A mama chápe a nevytrhne jej ho. „Aj ten by sme tam mali dať. Vy doma máte každá svoj, ale tie detičky nemajú žiaden. Ty by si chcela mať dva a niektoré dievčatko by potom nemalo ani jeden?“ opýta sa.
Malá princezná pozrie na kalendár, na mamku a sama ho vloží do otvoreného okienka. Pochopila. A blažene sa na mamku usmeje, tá ju s radosťou pohladí. Obe to pocítili. Trikrát R: Radosť rozdávaním rastie.
