Pivovar Šariš vo Veľkom Šariši má od marca tohto roka na svojom čele nového manažéra. Stal sa ním Grzegorz Komora, človek z fachu. Ako hodnotí uplynulé mesiace, čo v pivovare našiel a čo ho prekvapilo?
Za sebou máte čoskoro prvý rok vo funkcii manažéra závodu Pivovar Šariš vo Veľkom Šariši. Akým jedným slovom by ste ho zhodnotili?
Povedal by som jedným slovom – poznávací. Bolo potrebné rýchlo sa zorientovať, čo treba urobiť, ako to urobiť, aby to patrilo k modernej dobe.
Technologicky je pivovar vo veľmi dobrom stave, no vždy je priestor na zlepšovanie a myslím si, že je potrebné myslieť aj na zamestnancov. Vychovať a udržať si dobrého zamestnanca nie je jednoduché.
U vás v pivovare sa hovorieva, že iskru pivu dávajú ľudia.
Presne tak. Je to hneď na niekoľkých úrovniach. Jedna vec je tá, ktorú vidíme už dnes, naši súčasní zamestnanci. Máme veľmi lojálnych, dobrých, veľmi dobre odborne podkutých zamestnancov, ktorí tým, ako pracujú, naozaj ukazujú, že sú vo svojom fachu ozajstnými pivnými strážcami. Záleží im na kvalite a chcú, aby bola ich práca dobre odvedená. Ďalej do nich investujeme, školíme ich, posilňujeme ich vzdelanie.
To je súčasnosť, ale musíme sa pozerať aj na to, ako sa to všetko bude ďalej vyvíjať. Svet je jedna veľká zmena. Dnešná generácia sa na veci pozerá inak, má inú štartovaciu polohu, lebo svet sa za posledných 20 rokov radikálne zmenil a my sa musíme pripraviť na budúcnosť. Investujeme do ľudí s výhľadom na to, čo doba prinesie.
Ako putuje jačmeň z poľa do krígľa piva na stole v krčme Čítajte V pivovare aktuálne beží už štvrtý ročník duálneho vzdelávania. Máme tak ďalších nových žiakov, ktorí sa učia pivovarníctvu. Aj to je súčasť našej pivovarníckej misie – vychovať nových sládkov. Verím, že niektorí budú v budúcnosti profi majstrami či vrcholovými sládkami a preto stojí za to do toho dnes investovať. Treba mať veľkú trpezlivosť, ale aj dobrý vzťah s tými ľuďmi, pretože nevieme, či za 20 rokov nebudú našimi nadriadenými. Treba im venovať čas a svoju pozornosť. Kto inak bude schopný zaručiť kvalitu?
Technológia je jedna vec, pivovar je dosť dobre automatizovaný, pokojne môžeme povedať, že medzi pivovarmi v strednej Európe je jeden z najmodernejších pivovarov, ale technológie do veľkej miery ovládajú ľudia. Ak oni nebudú skúsení, tak ani najlepšia technológia tu nepomôže.
Treťou oblasťou, do ktorej investujeme a prihliadame na ňu, je to, ako sa ľudia cítia v práci, akým spôsobom pracujú. Aké majú stroje, či sú pripravené na modernú dobu, aký je vzhľad prostredia, kde pracujú, ako sa tam cítia. Je to celkom úspešné a má to efekt.
Spomenuli ste duálne vzdelávanie. Je oň záujem?
Vo všeobecnosti, myslím si, že je. Najviac zaujímavé je sledovať, ako sa vyvíja povedomie o pivovare. V úvode si myslíte, že pivovar je tradičný, že je to stopercentné remeslo. Potom do pivovaru prídete osobne, začnete sa vzdelávať a zrazu vidíte, že je to remeslo, ale veľmi sofistikované. Povedal by som, že je to vedecký odbor. Je úžasné vidieť, ako to nadšenie ľudí, ktorí sem prídu, rastie. Myslím si, že niektorí majú pred sebou veľkú kariéru.
A čo to vaše, s ktorým ste sem prišli. Pretrváva?
Myslím si, že reálne je to nadšenie ešte väčšie. Kým som sem prišiel, mal som o pivovare nejakú predstavu, v rámci skupiny totiž pivovary medzi sebou spolupracujú. Zdieľame výsledky, máme nejaké spoločné projekty, kde máme možnosť poznávať ľudí, a tak som časť miestnych zamestnancov poznal už predtým, ako som sem nastúpil.
Počas roka sa mi potvrdilo to, čo som si myslel o Šariši na začiatku. Našiel som zaujímavé výzvy, ktoré dodávajú energiu každý deň prísť do práce s radosťou a tešiť sa, čo nového deň prinesie. To nadšenie zo začiatku rastie ani nie lineárne, ale geometricky smerom nahor.
Aké konkrétne výzvy máte na mysli?
