Keď som pre rokom skladala posledné vianočné dvojčíslo, takmer neochvejne som dúfala v to, že v tom najbližšom – teda tomto, ktoré aktuálne čítate – už nebude po covide ani chýru, ani slychu. Bolo to len zbožné prianie, ktoré sa, bohužiaľ, nenaplnilo...
Kým v prvej vlne sme si všetci šili rúška a robili nákupy, v tejto tretej vlne je situácia absolútne absurdná. Mnohí naši blízki nás opustili. Sama som si bolestne uvedomila stratu svojej dobrej tety, keď som si prvýkrát v živote v rodičovskom dome nenašla od nej narodeninovú pohľadnicu, ktoré mi posielala od narodenia... Pohrebov som však zažila za posledné mesiace niekoľko. A vždy to bola a je tiež i možnosť zastaviť sa.
Vraví sa, že na druhý svet odchádzajú tí ľudia, ktorí už tu naplnili svoje poslanie. Niektorí zas sú tu i naďalej, len z nášho života odídu dobrovoľne, lebo oni v tom našom a my v tom ich sme to svoje poslanie naplnili už po okraj tiež. Veci sa však nikdy nedejú len tak, náhodou.
Všetko má svoj zmysel. Aj aktuálne pretrvávajúca pandémia. Len ten zmysel možno nepochopíme hneď. Ale všetko má svoj čas.
No čas nie je odkladať radosť zo života a vychutnávať si aktuálny moment tu a teraz. Ďakovať za zdravie a rodinu. Nič nie je samozrejmé. A istý je len terajší moment.
No keď sa obzriem okolo seba, zistím, že krásnych momentov je aj v neľahkom období ešte stále dostatok. Veď už len napríklad narodenie štvorčiat je rukolapným dôkazom toho, že radosť a požehnanie je všade okolo nás stále prítomné. Aj keď teraz menej viditeľné, možno viac udupané, schované, ale určite nie neprítomné.
Možno tú silu dobra nie je na prvý pohľad vidno, ale preto musí byť o to intenzívnejšia. Veď hoc len jedna jediná svieca dokáže rozpustiť aj tú najhustejšiu tmu.
Do nového roka nám želám vykročenie s optimizmom a vedomím, že ani tie dobré, ale ani tie zlé veci netrvajú večne.
Všetko je dočasu. Žiť máme tu a teraz.
PF 2022!
