VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Pracovný deň, 13. január, je v kalendári dňom bežný. Pre Rusínov, ktorí žijú prevažne na severovýchode Slovenska, má však o čosi inú príchuť.
Podľa juliánskeho kalendára totiž na tento termín pripadá Silvester, teda koniec roka.
Kým po minulé roky sa na mnohých miestach niesol v znamení osláv, šampanského, plesov či zábav, teraz druhý rok po sebe opäť zavládne ticho. Ako dnešný večer plánujú prežiť Rusínky, ktoré v minulosti v tomto čase už chystali svoje róby?
Síce inak, ale stále v slávnostnom duchu
Pod Tatrami, v Kežmarku, sa jednou z najobľúbenejších akcií v meste i regióne stal Rusínsky Silvester, ktorý tu organizovali vo forme plesu.
Že išlo o skvelú myšlienku, o tom svedčil aj fakt, že majú na konte deväť vypredaných a skvelých ročníkov. Jubilejný, 10. ročník, však už po druhýkrát odkladajú. Dôvod je všetkým dobre známy. Covid. Ľudia však nezabudli.
„Od rána dostávam správy i videá z minulých ročníkov našich Silvestrov. Som rada, že ľuďom tu v Kežmarku, pod Tatrami, táto akcia chýba a verím, že na budúci rok už budeme mať to požehnanie zorganizovať jubilejný 10. ročník tak, ako sme to plánovali a plánujeme,“ zaželala si Mária Sekeráková, členka známeho rusínskeho speváckeho zoskupenia vystupujúceho pod menom Sestry Uhlárové a zároveň spoluorganizátorka Rusínskeho Silvestra v Kežmarku.
V tomto čase by už bola v plnom pracovnom švungu počas organizácie. Druhý rok však v tomto smere oddychuje.
„Pandemická situácia nám síce stále nedovoľuje sa stretávať a zabávať tak, ako sme na to boli zvyknutí, pri muzike a s mnohými ľuďmi, no na Silvestra podľa juliánskeho kalendára nezabúdame.“
Teraz je to síce iné, ale stále v duchu rodinnom.
„I keď každá z nás má svoje pracovné povinnosti, dnes si symbolicky pripijeme na starý rok a zajtra sa v menšom rodinnom kruhu zídeme, aby sme Nový rok trochu spoločne oslávili. Zaspievame si tradične Žyvite ľudije, šytkym Rusinom mnohaja ľita. Naša mamka už aj na dnes nachystala pohostenie, lebo je u nás zvykom, že na Silvestra nás vždy príde ktosi navštíviť,“ prezradila Mária.
Voľno má i skupina
Skupina Junior z Kamienky, ktorá by sa dala nazvať pre Rusínsky Silvester už kapelou dvornou, by pravdepodobne práve vybaľovala aparatúru a zapájala káble. Takto sa vracajú z práce domov k svojim rodinám.
„Rusnacky Silvester opäť strávime doma. Už sme to zase preložili o rok, a či to bude...,“ zamýšľa sa Milan Markovič, jeden zo zakladajúcich členov Junioru, jednej z najznámejších svadobných kapiel na východnom Slovensku.
Ako priznáva, podobne ako všetci jeho kolegovia, aj jemu sa cnie za plnými víkendmi a už priam žiada zabávať ľudí.
„Akcie máme nahlásené. Ale či sa aj budú hrať, to sa niekedy dozvieme až ráno pred nimi. Veríme a dúfame však, že sa situácia stabilizuje a hrať sa bude.“
Túto svoju dôveru dokazujú aj poctivými skúškami, predsa len, bez toho to u hudobníkov nejde.
„Je pravdou, že si človek zahrá aj doma, ale tá atmosféra s ľuďmi, keď ich povzbudíš do spevu a zábavy a všetci začnú tlieskať, tak toto nám úprimne chýba. A presne v takých momentoch si uvedomíš, že to robíš dobre – keď bavíš aj ľudí okolo seba a nie iba seba,“ dodal Milan s úsmevom a ako nezabudol zdôrazniť, Rusnacky Silvester s ľuďmi sa na ňom zabávajúcimi a neuveriteľnou energiou bol presne tou akciou, keď muzikanti aj po celej noci zabúdajú na únavu, lebo prím hrajú adrenalín a skvelé dojmy.
Sľúbili si stretnutie o rok. Nestalo sa
Ďalšou Rusínkou, ktorá dnes oslavuje Silvester a zajtra Nový rok, je Katarína Uhlárová. Pod jej záštitou sa zas stretávali na rusnackych plesoch na Spiši v Levoči. Aj ona teraz s nostalgiou spomína na vypredanú sálu a desiatky zabávajúcich sa hostí.
„Ako hrdú Rusínku a dlhoročnú organizátorku Rusnackych plesov v Levoči mňa a moju rodinu, rovnako ako všetkých ľudí, citeľne zasiahol rok 2020. Pamätám si, ako sme ešte koncom decembra 2019 vypredali ples, ktorý sa konal v Levoči v januári 2020. Ani vo sne mi vtedy nenapadlo, že sa, ako bolo na plese v príhovore povedané: "Vidime se o ruk", už o rok na parkete nebude,“ spomína si Katarína konštatujúc, že len „ten hore vie, kedy sa nám znova podarí sa stretnúť, zaspievať a zatancovať si“.
Ako organizátorka to robila s úprimným a veľkým zápalom. Priznáva, že aj ten stres by si už zopakovala.
„Zo všetkého najviac mi chýba ten stres pred plesom, ktorý k tomu patrí, z toho aby sa všetko podarilo a vydarilo od začiatku až do konca. A potom tá radosť z toho, ako vidíš, ako sa ľudia skvelo bavia, to je pre organizátor podujatia úplne najviac,“ zdôrazňuje Katka.
A nezabúda dodať, že temperament je pre Rusínov nepochybne príznačným a poznávacím znamením.
Tanec už len v obývačke a s rodinou spojení online
Ona si však spolu so svojou rodinou hrdo stráži to svoje dedičstvo predkov.
„Som Rusínka, Rusnačka a "svoje" si veľmi strážim. Rovnako ako aj naše tradície, sviatky Roždestva Isusa Christa a samozrejme Silvester a Nový rok, ktoré slávime dnes a zajtra,“ zdôrazňuje Katarína.
Spolu s manželom sú tiež stabilnými účastníkmi kežmarského Rusnackeho Silvestru, ktorý nevynechali ani raz.
Ten, mimochodom, organizujú tety jej manžela. Takže aj to je dôkaz, že láska ku koreňom sa dedí z generácie na generáciu. A ako budú tráviť Uhlároví Silvester tento rok?
„Pandémia nám prekazila naše silvestrovské plány a namiesto krásnych rób, spevu a tanca na parkete si s manželom pripijeme doma a možno ma vyzve aj na jeden "obývačkovo - papučový" tanec,“ zamýšľa sa s úsmevom Katka.
No jedna vec zaručene chýbať nebude.
„Samozrejme, spojíme sa, ako je to dnes už v móde, dištančne a online s rodinou, aby sme si popriali všetko dobré do Nového roku.“
Do nového roka vinšujeme...
Na sklonku roka si Katarína želá jediné.
„Prajem nám všetkým hlavne pevné zdravie a požehnaný rok 2022. A ak Pán Boh dá, tak spolu ešte budeme aj plesať, aj spievať, aj tancovať a baviť sa. Už teraz sa na to teším,“ dodala Katka Uhlárová.
A čo zaželala Mária Sekeráková?
„Všetkým Rusínom vinšujeme do nového roka, aby boli každý jeden voči druhému láskavý a aby si všetci vymodlili požehnania a spásu do každého domu. V tom novom roku len dobre vykročiť a dozadu sa neobzerať. Čo bolo zlé, na to nepamätajme, no vo veľkej láske a v dobrom si nažívajme. Žijme sobi Rusine, jak jedna rodina, Christos raždajtestja, to naše spasiňa!“
