PREŠOV. Písal sa rok 1944 a krátko pred Vianocami Prešov zažil bolestné chvíle. 20. december 1944 sa zapísal do histórie ako dátum bombardovania Prešova.
V tom čase desiatky jeho obyvateľov prišli o život. Pavel Prokopovič mal vtedy 5 rokov. Dodnes si na tento moment pamätá akoby to bolo včera.
Zažil. A prežil
Prešovčan Pavel Prokopovič bude v tomto roku oslavovať svoje 83. narodeniny.
So svojou závideniahodnou pamäťou je tak doslova chodiacou kronikou. Dosiaľ si živo spomína i na tie neľahké okamihy svojho života. Ako malé dieťa bol svedkom z pivnice, ktorý prežil bombardovanie Prešova.
Dodnes nevie, čomu za to vďačí, ale sošku, ktorá sa mu spája s tým dňom, opatruje dodnes ako vzácny predmet.
Večer, ktorý mal byť ako každý iný
„V ten večer dorazil k nám, ako obyčajne, keď rozvážal tovar, člen našej rodiny z Veľkého Slavkova, ktorý rozvážal po východe rozličný tovar a mal nadpis Frank Perola. To bola asi reklama na mletú kávu, ktorú sme nazývali Cigória. My, jednoduchí ľudia, sme takú kávu, ako dnes pijeme, vlastne ani nepoznali a neviem, či ju v čase vojny bolo dostať. Pravú kávu som pil až po rokoch po vojne,“ spomína si pán Pavel na záblesky mladosti i ten večer, keď mali pri rodinnej večeri o spolustolujúceho naviac.
Zvláštne vysvietené mesto
„Rodina si práve sadala spoločne k stolu, mama prestierala, keď dovnútra prišiel otec s tým, že mesto je nejako zvlášť silne vysvietené nejakými padákmi.
