PREŠOV. 19. január patrí v rámci histórie Prešova k významným dňom. Práve k tomuto dátumu sa viaže jeden z míľnikov minulosti. Oslobodenie Prešova.
Ako si naň spomína človek, ktorý bol v tom čase ešte dieťa, no všetko priam bytostne hltal a prežíval?
Pavel Prokopovič si spomína na momenty, keď v jeden večer u nich doma jedli Nemci a na druhý deň ráno to už boli Rusi. Taktiež i na to, keď ako malí chlapci s úžasom sledovali postup frontu.
V Prešove vyskočili ceny tepla, za mesiac niekde aj o 13 eur Čítajte Už aj vy bojujete?
Vráťme sa v spomienkach 77 rokov dozadu.
S novým dňom sa otočil nový list na kalendári. Svietil v ňom dátum 19. januára 1945. Zima bola ešte iná ako je tá dnešná. Taká pravá.
„V to ráno nesmelo začal padal sniežik. Váhovo. Padal aj prestával padať, akoby aj on váhal, aká je situácia tu v Solivare a Prešove. Ale postupne síce slabo, ale predsa padal, akoby chcel zakryť tú šedú tmavú krajinu, poznačenú vojnou, bielou farbou čistoty, nádeje z ukončenia druhej svetovej vojny aspoň u nás na východnom Slovensku. Už nebolo počuť vzdialené tlmené dunenie „neznámeho“ pôvodu. Zavládol kľud a ticho,“ vracia sa v spomienkach do detstva tak, ako si ho pamätá, Pavel Prokopovič, dnes 82-ročný muž, jeden zo žijúcich pamätníkov oslobodzovania Prešova.
V tom čase býval so svojou rodinou v rodinnom dome na začiatku Solivaru, dnes mestskej časti Prešova.
„V to ráno prišli k nám dvaja červenoarmejci – Rusi, Ukrajinci či z Kirgizska, Tadžikistanu? Proste, z veľkej ruskej zeme. Aj ja ako chlapec som ich bral ako veľmi mladých, snáď len 18 – 19-ročných chlapcov. Moji rodičia už predpokladali a očakávali príchod Rusov. Napriek tomu ich mamka s prekvapením privítala: 'Už aj vy bojujete?'“
Nemcov vystriedali Rusi
Dvaja návštevníci pomaly mapovali priestor dvora.
