Článok pokračuje pod video reklamou
VEĽKÝ ŠARIŠ. Fascinuje ju cestovanie, šport a varenie. Takmer pravidelne pendluje medzi Veľkým Šarišom a Bruselom.
Skĺbila svoje záľuby s prácou a teraz sa rozhodla o tom napísať.
Andrea Junger má 32, ale stihla toho viac ako niekto za celý život. Drží sa však svojho nepísaného pravidla. Každý deň je dar a treba ho naplno využiť.
Svoje skúsenosti a zážitky teraz pretavila do podoby knihy. Názov je viac ako príznačný. Jedz, modli sa a cestuj.
Energia, ktorú doma uväznila pandémia
Andrea celý svoj život zasvätila športu. Ten je po jej manželovi druhou životnou láskou. A okrem toho je táto mladá žena, podľa svojich slov, závislá na cestovaní.
Miluje spoznávanie nových krajín, destinácií, ich jedál, kultúry, spôsobu života.
No i Andrei už takmer dva roky trvajúca situácia spojená s covidom obrátila štýl života úplne naruby. Živel, ktorý v nej drieme, musel ostať zatvorený medzi štyrmi stenami.
„Tá doba mi priniesla viac času, keďže sme boli všetci zavretí,“ spomína na prvú vlnu. A jej úvod vraj nebol najľahší.
„Zo začiatku to bolo náročnejšie, ale ja - chameleón - sa viem rýchlo prispôsobiť podmienkam a vyťažiť z nich to pozitívne,“ vysvetľuje Aďa.
„Zavreli mi fitko, pracovné cesty sa presunuli do prostredia počítačov a všetko som riešila už len online. Takisto už neboli možné žiadne osobné dovolenky, pričom ja som posadnutý cestovateľ,“ opisuje zmenu za zmenou, ktorá sa jej v covidovom čase bytostne dotýkala.
„Bola som človekom, ktorý bol bežne stále vo švungu, so sociálnymi kontaktmi, stretávaním sa, zrazu totálne odrezaný na 24 hodín doma, bez všetkého,“ vysvetľuje. A to bol bod zlomu.
„A tak som si povedala, že buď ma to zlomí, alebo budem bojovať a vyťažím z toho len to pozitívne,“ spomína.
