Kontrolór Slovenského futbalového zväzu, jeden z čelných funkcionárov Východoslovenského futbalového zväzu, dlhoročný predseda Podtatranského futbalového zväzu, ale hlavný obľúbený spoločník – to všetko je ŠTEFAN VALKO.
Kus dobrého chlapa v týchto dňoch oslavuje 60. narodeniny. Sieti najčítanejších regionálnych novín na Slovensku vyrozprával svoj príbeh, ktorému dominuje lopta.
Slávite krásne životné jubileum - ak sa obzriete späť, ktoré míľniky sa vám vybavia v pamäti?
Ihneď na úvod musím a chcem spomenúť fakt, že som šťastný človek, ktorý sa dožil takého veku. Ďakujem pánu bohu, ďakujem mojej fantastickej rodine.
Tých míľnikov bolo viacej. Život na dedine je krásny. Od ranného detstva som bol v kolotoči futbalu-športu. Moja aktivita bola veľká, čo určite neušlo pozornosti kamarátov, rovesníkov, alebo tých skôr narodených. Štúdium, hráč, funkcionár, rozhodca, delegát – to sú míľniky, ktoré ma posúvali vždy dopredu.
Futbal je vaša vášeň, prezradíte, ako sa rodil váš vzťah s najkrajšou hrou?
Bývali sme blízko ihriska a každú možnú chvíľu som strávil tam. Najprv to boli „majstrovské stretnutia medzi ulicami“, následne už ako dvanásťročný som mal na sebe futbalový dres v žiackom stretnutí. A tak to začalo. Láska k futbalu-športu sa začala pevne formovať. Prišiel dorastenecký vek, kedy sme hrávali súťaže v ObFZ Poprad. Stredoškolské štúdium som absolvoval v Košiciach. A to bol pre mňa raj. Toľko športových podujatí a ja som chcel byť na každom. Hokej, futbal, hádzaná, to boli športy, kde som nechýbal – samozrejme, ako divák. Tu som sa utvrdil v tom, že šport, hlavne futbal, ma bude sprevádzať mojím životom. V roku 1979 som odohral prvý zápas za družstvo dospelých v rodnej obci Žakovce. Cestovali sme do Spišského Štiavnika a cestu sme absolvovali na nákladnom aute. Aj takéto zážitky prinášal a prináša amatérsky futbal. Nebol som veľkým futbalistom, vedel som, že futbal hrám pre radosť, pre zdravie. A vedel som aj to, že nie každý môže byť futbalista, ale môže ďalej pôsobiť napríklad ako rozhodca, funkcionár klubu, zväzu na rôznych úrovniach.
Štefan Vaľko (s mikrofónom) je funkcionársky aktívny na celoslovenskej, regionálnej i amatérskej úrovni. (zdroj: šv)Lopta je niekedy ako druhá láska, bez podpory rodiny a najbližších by ste futbalu zrejme nemohli venovať toľko času.
Futbal je svetový fenomén. Keď sa človek rozhodne venovať svoj drahocenný čas svojmu koníčku, musí si to riadne rozmyslieť. Aj na nižšej úrovni šport potrebuje celého človeka. Polovičná práca neprináša požadované ovocie. Pri rozhodovaní je veľmi vážny súzvuk rodiny. A ja som ho v rodine našiel. Aj vďaka tomu som na futbalových ihriskách, vo futbalovom hnutí aktívny skoro päťdesiat rokov. Rodina ma v tom stále podporovala a som veľmi rád, že aj podporuje.
Ako by ste charakterizovali váš vzťah k futbalu?
Futbal je pre mňa všetko. Veľa ľudí mi stále hovorí, že čo ma tak dlho drží pri futbale. Ja im stále, a musím povedať, že veľmi rád, odpoviem – je to láska k futbalu. Je to fakt, ktorý sa buduje celý život a som rád, že ma to drží do dnešného dňa. Táto láska sa nedá kúpiť, je potrebné si ju vybudovať dennodennou činnosťou.
Prezradíte, čo vám lopta za tie roky dala a čo vzala?
Vzala mi čas, musím sa priznať, že vzala mi aj rodinné prostriedky, ale dala mi omnoho viac. Zažil som veľa krásnych zážitkov, spoznal som veľmi veľa príjemných, zodpovedných ľudí. Spoznal som krásne Slovensko, destinácie vo svete. Videl som a chvalabohu aj vidím, ako vyrastajú reprezentanti našej krajiny. Veď všetci začínajú niekde na dedinách, mestečkách. Začínajú od prípraviek, kde si začínajú rozvíjať svoj talent.
V čom je dnes futbal iný v porovnaní s obdobím pred tromi-štyrmi dekádami?
Túto otázku by som rozdelil do viacerých odpovedí.
V súčasností, v čase pandémie Covid-19, činnosť zväzov, klubov je veľmi komplikovaná. Takéto obdobie si nepamätám a ja len dúfam, že pandémia skončí v blízkom období.
Vďaka vedeniu SFZ sme za poslednú dekádu naštartovali rôzne veľké úspešné projekty. Investovali sa veľké peniaze do infraštruktúry štadiónov pre profesionálne a amatérske kluby. Vďaka prijatiu Zákona o športe kluby už dostávajú finančné prostriedky aj pre mládežnícke kolektívy. Momentálne sa vyhodnocuje projekt „Eurá z Eura“. Táto podpora bude venovaná pre amatérsky futbal. Je potešiteľné, že stále sa niečo deje a podľa mňa je podstatné, že sa nezabúda na mládež.
Vo futbalovom hnutí patríte medzi uznávané persóny, angažujete sa na oblastnej, regionálnej aj celoslovenskej úrovni. Ako dokážete preraďovať rýchlosti medzi levelmi, ktoré majú viac rozdielov ako spoločných vecí?
Ja to neberiem tak, že som nejaká persóna. Som človek, ktorý má futbal rád. A teší ma fakt, že moje aktivity si všimli aj ľudia z regiónu VsFZ a taktiež funkcionári na úrovni SFZ.
Ako stíham tieto aktivity? Musím povedať, že je to aj vďaka ľuďom v mojom okolí s ktorými tvorím a vytváram produkt, ktorý sa volá futbal. Bez nich by som bol stratený.
A teraz k tým úrovniam angažovanosti: no je toho dosť. V podtatranskom futbalovom zväze v Poprade pôsobím tridsaťdva rokov. Najprv to boli odborné komisie. V roku 2006 som sa stal predsedom PFZ, kde pôsobím dodnes. Začínam piate volebné obdobie. V štruktúrach VsFZ pôsobím dvadsaťdva rokov, desať rokov som bol tajomníkom ŠTK a momentálne začínam štvrté volebné obdobie ako člen VV VsFZ. V SFZ pôsobím dvanásť rokov. Štyri roky som bol členom komisie pre štadióny a ihriská, následne štyri roky som bol členom revíznej komisie, no a od roku 2018 vykonávam funkciu Kontrolóra SFZ. No a aby výpočet bol celý, tak už dvanásť rokov pôsobím ako delegát zväzu v súťažiach SFZ. Pôsobenie v týchto funkciách potrebuje celého človeka, ktorý je oddaný futbalu. Môj kalendár sa priebežne plní, moje aktivity neznesú odklad. Všetko je naplánované tak, aby sa všetko dalo stihnúť. Najväčší problém je čas. Veľa času strávim pri presunoch v aute. Ale všetko sa dá, len treba chcieť a je potrebné pochopenie rodiny, čo chvalabohu mám.
Štefan Vaľko. (zdroj: šv)Patríte medzi služobne najstarších predsedov na úrovni Oblastných futbalových zväzov, no zároveň aj najaktívnejších. Na ktoré z mnohých projektov Podtatranského futbalového zväzu by ste upriamili pozornosť?
Služobne jeden z najstarších? Asi by som mal už skončiť. Ale tak ako som spomínal vyššie, bol som opäť zvolený do funkcie predsedu PFZ Poprad. V mojich začiatkoch to bolo ťažké. Zdedili sme červené čísla, bolo potrebné vybudovať nové orgány. Naše aktivity smerovali k naštartovaniu moderného futbalového zväzu. Pozerali sme sa stále dopredu a svojou rôznorodou činnosťou sme dostali zväz na úroveň, za ktorú sa nemusíme hanbiť. Stabilizovaný funkcionársky káder je základ úspechu.
Pýtate sa na projekty? Boli to projekty z rôznych sfér, ktoré vytvárali kolorit činnosti zväzu – pilotný projekt realizácie ISSF systému, pohárová súťaž v rámci PFZ, Jedenástka roka PFZ, halové turnaje, organizácia plesov PFZ.
Na úrovni SFZ ste Kontrolórom - šéfom Revíznej komisie, je náročné strážiť hospodárenie aj celkové fungovanie Slovenského futbalového zväzu?
V tejto funkcii pôsobím štyri roky. Štúdium, školenia, vykonávanie kontrolnej činnosti, poradenská činnosť, zasadnutia RK, zasadnutia VV SFZ. Táto funkcia je veľmi náročná na čas. Pri tejto funkcii je veľká zodpovednosť. Mňa osobne posúva dopredu fakt, že SFZ funguje ako moderná inštitúcia, ako veľmi dobre namazaný a zabehnutý stroj. Teší ma aj fakt, že SFZ je na rôznych podujatiach hodnotený tak, že jeho hospodárenie je transparentné.
S akými predsavzatiami ste vstúpili do nového futbalového roka?
Ja prajem každému hlavne zdravie, šťastie, pohodu v rodinnom kruhu a, samozrejme, nám športovcom veľa športového šťastia na športoviskách. Mojím snom je, aby sme všetci konečne žili a športovali bez prispôsobovania sa pandémii Covid-19.
