PREŠOV. Okrem futbalu sa venoval aj iným športom a napriek tomu, že v súčasnej dobe oslávil osemdesiate narodeniny, na šport stále nezanevrel a intenzívne sa oň zaujíma.
Kto vás priviedol k športu a ako si spomínate na svoje futbalové začiatky?
K futbalu ma priviedol môj otec Alexander, ktorý ma už od mojich piatich rokov bral na futbalové zápasy. Prešov hral vtedy druhú ligu a pred zápasmi a počas polčasovej prestávky tam hrali žiaci – benjamínci riadne oblečení v dresoch. Tak i ja som chcel patriť medzi nich (úsmev).
Dá sa povedať, že ste boli vedení trénerskými osobnosťami?
Áno, mal som šťastie na trénera Emila „báčiho“ Biharyho. Patril som do poslednej generácie hráčov, ktorú on vychoval a ktorá potom tri roky tvorila kostru prešovského dorasteneckého družstva. Boli v ňom Žarnay, Seman, Novotný, Ďurica, Fabian, Daniš, Andrus.
