PREŠOV. Tí, ktorí v blízkej rodine nemali žiadneho športovca, privoňali k športu až na základnej škole. Tam sa rozhodovali, či daný šport skúsia alebo nie.
Do volejbalu sa zahryzol na základnej škole
Prešovský volejbalista Martin Sopko, ktorý oslávil štyridsiate narodeniny, tak spravil a urobil zrejme najlepšie rozhodnutie. „Už keď som bol prváčik – druháčik na základnej škole, tak sa mi veľmi páčil volejbal. Pán riaditeľ mal vtedy športový krúžok po vyučovaní a nazval to volejbalom. Tak som sa tam, samozrejme, hneď prihlásil,“ prezradil pri spomienkach na svoje volejbalové začiatky skúsený prešovský smečiar, ktorý ale sám priznal, že spočiatku to nebolo podľa jeho predstáv. Hrať medzi sebou nejaký improvizovaný zápas, to bolo to, čo chcel a nie sa nejako všeobecne pripravovať.
„Pamätám si, že možno 3 – 4 týždne sme robili takú všeobecnú prípravu, atletiku, kotúle, behy. Čiže žiadna lopta, nič. No tak už som chytil nervy a išiel som za pánom riaditeľom, že kedy už konečne budeme hrať, pretože ja chcem hrať volejbal. Nechcem tu iba behať a skákať,“ priznal s úsmevom športovec, pre ktorého zlom nastal v čase, keď končil základnú školu.
V rozhovore sa dozviete:
Kedy začal Martin s vážnejším volejbalom?
Kedy si uvedomil, že sa športom môže aj živiť?
Prečo ho nezlomilo ani zranenie, ktorým si prešiel?
Kde videl najväčšiu motiváciu?
Ako vidí svoje ďalšie pôsobenie vo volejbalovom svete?
