PREŠOV. Profesionálni športovci to chcú vo svojej kariére dotiahnuť ďaleko. Reprezentácia a zahraničný angažmán je jedným zo snov každého z nich.
Martinovi Sopkovi sa podarilo oba sny naplniť. Po získaní majstrovského titulu s Prešovom v roku 2005 opustil rodné mesto a namieril si to do jedného z najlepších klubov v poľskej lige – Kedzierzyn Koczle.
„Prvý týždeň to bol obrat v mojom myslení. V tomto klube som sa naučil totálnemu profesionalizmu. Tvrdý tréning od 18. do 20. hodiny sa ide na plné obrátky. Tam jednoducho neexistuje, aby hráč poľavil. Nie je to o tom, že to vyžaduje tréner, ale hlavne hráči vyžadujú maximum, pretože vedia, že každý jeden ďalší mesiac a sezóna im prináša peniaze,“ prezradil s úsmevom čerstvý štyridsiatnik, podľa ktorého si jeho spoluhráči v Poľsku uvedomovali, že pokiaľ si budú udržiavať úroveň tvrdým tréningom, tak bude o nich záujem a budú zarábať. Profesionalita v zahraničí je na úplne inej úrovni ako na Slovensku a niekoho to môže prekvapiť. Ani Martin nebol výnimkou, pretože to bolo pre neho niečo nové, na čo nebol zvyknutý.
Martin Sopko st.: Frajerky, nočný život alebo flákať sa po večeroch s partiou, to nepripadalo do úvahy Čítajte „Pamätám si, keď mal náš kondičný tréner raz voľno pre zvýšenú teplotu, ale dal nám program. Mali sme svoj plán a každý vedel, čo má robiť a išli sme do toho na maximum,“ zaspomínal si smečiar prešovského Miradu, pre ktorého to bolo v tom čase zvláštne, že nepotrebuje mať nad sebou kontrolu. V podmienkach, na ktoré bol zvyknutý, bolo totiž bežné, že ak tréner povie urobiť 10 kľukov, tak ak sa nepozerá, hráč ich spraví menej.
Čo sa dozviete v druhej časti rozhovoru:
Prečo bol pre neho angažmán v zahraničí prínosom?
Kde strávil najkrajší čas?
V ktorej krajine sa obával o svoj život?
Aký najšialenejší zážitok má Martin za sebou?
Prečo sa rozhodol po návrate zo zahraničia prijať ponuku v materskom klube?
Akému športu sa venujú jeho dcéry?
Ktorý zo snov si nestihol splniť?
