TORYSKY. Minuloročné sčítanie obyvateľov prinieslo viacero zaujímavostí či zmien, ktoré sa dotknú obyvateľov jednotlivých miest a obcí.
Príkladom je označovanie obcí dvojjazyčne – v spisovnom jazyku i v jazyku národnostnej menšiny -, ktoré bude v niektorých novinkou.
Takou sa po novom stane obec s početným rusínskym obyvateľstvom Torysky v okrese Levoča. Pôjde pritom o prvú a zatiaľ jedinú samosprávu s takýmto privilégiom v rámci Levočského okresu aj Levočských vrchov.
Aj pri poklese si národnosť obhájili
Torysky budú po novom dvojjazyčnou obcou už aj oficiálne. V praxi to znamená, že vstup do obce bude označený tabuľami po slovensky aj rusínsky. Taktiež bude možné dostať úradné dokumenty v dvojjazyčnej podobe, týkať sa to bude aj označenia tabúľ v rámci obce či hlásenia oznamov v miestnom rozhlase.
Torysky majú podľa štatistík z posledného sčítania 327 obyvateľov. K rusínčine sa prihlásilo 31 %. Faktom je, že v roku 2011 ich bolo ešte viac, 36 %.
Ani túto horskú obec však neobchádza dynamický vývin.
„Pomreli nám starší ľudia, ktorí sa k rusínčine hlásili. A teraz to už máme aj pomiešané, prichádzajú k nám mnohí noví obyvatelia i zvonku,“ opisuje súčasnosť starosta obce Ján Čarák (Smer-SD).
Na to, aby si obec vyslúžila štatút dvojjazyčnosti, musí sa počas dvoch sčítaní obyvateľstva za sebou prihlásiť k národnosti aspoň 20 % všetkých obyvateľov. A túto podmienku si Toryšťania obhájili.
Starosta sa z toho úprimne teší.
„Ozaj sme sa potešili. Ukazuje to, že sme hrdí na to svoje. Bude to pre nás všetkých novota, čo sa týka dokumentov či tabule, ale verím, že si na to všetci zvykneme. Veď ľudia ukázali, že sa hlásia, ukázali svoju hrdosť.“
Starosta sa už postupne informuje o ďalších postupoch.
„Ešte je potrebné sa poradiť ohľadom jazykových drobností, aby bolo všetko v poriadku a spĺňali sme potrebné kritériá,“ vysvetlil Ján Čarák.
Ako zdôraznil, „ani v okrese Levoča, ani v okrese Spišská Nová Ves takto rusínsky označená obec zatiaľ nie je,“ poukazuje na aktuálne prvenstvo Torysiek.
Jeden z nástrojov zblíženia sa s veriacimi
Súčasťou komunity a v úzkej spolupráci s miestnou samosprávou je i cirkev. Torysky sú obcou, kde žijú v drvivej väčšine gréckokatolíci. Aj keď, i v tomto smere sa ukázalo, že s novými obyvateľmi sa posilnila aj vetva rímskokatolíkov.
Rusínčina však napriek tomu znie nielen na ulici, ale tiež v obchodoch či v chráme.
Správca farnosti Torysky kňaz Jozef Mačejovský sa sám hrdo hlási k Rusínom a tento fakt potvrdzuje i pri svojom strete s veriacimi.
„Myslím si, že určite ľudí oslovuje, keď s nimi komunikujem po rusínsky, že to dokážem ako kňaz, ktorý je súčasťou tejto komunity, tejto obce. Podľa mňa je to určite obohatenie a zároveň mi to dáva isté rozšírené možnosti pastoračnej činnosti, keď sa dokážem aj prostredníctvom komunikácie v rusínčine k ľuďom priblížiť.“
Práve to je pre neho jeden z hlavných pilierov pastorácie.
„Nepochybne to vytvára blízkosť, lebo kňaz má byť človek blízky Bohu a blízky ľuďom.“
Práve duchovný otec Mačejovský bol jeden z prvých ľudí, kto túto novinku miestnym posunul.
„Bola to informácia z večera do rána, ktorú som zachytil na internete, a tak som v nedeľu v rámci oznamov po zverejnení výsledkov k sčítaniu obyvateľstva ľuďom poďakoval za to, že sa prihlásili k viere. V tej súvislosti som im oznámil aj to, že dosť veľký počet ľudí sa prihlásil aj k rusínskej národnosti v tejto obci.“
V rámci homílií sám občas využije repliku v rusínskom nárečí a vníma, že sa to na tvárach veriacich stretáva s potešením a prijatím.
„Ľudia počujú, že 'otec duchovnyj hvarit s nami po našomu', tak určite to vyvára obojstrannú blízkosť.“
Previazané s duchovnosťou
Ako pozitívny fakt vníma kňaz aj samotnú skutočnosť, že cezpoľní sa už pri vstupe do obce dozvedia, aká národnosť tu žije.
„Tými názvami sa aj navonok zviditeľní to, čo tu je. Že ľudia, ktorí tu budú prichádzať, niektorí možno prvýkrát, už na prvý pohľad budú vidieť, že tu žije rusínska komunita. Sú tu ľudia, ktorí sa hlásia k svojej identite, kultúre, k svojmu jazyku. A verím, že to podporí identitu miestnych v tom, čo sami vyjadrili v sčítaní obyvateľstva.“
Medzi kultúrou a duchovnou otázkou vníma úzke prepojenie a symbiózu.
„Odjakživa bola rusínska kultúra a národnosť preniknutá a previazaná duchovnosťou s byzantským obradom kresťanskej viery. A tak aj spomínané používanie prvkov rusínskej kultúry je pri mojej duchovnej pastoračnej službe obohatením,“ zdôraznil Jozef Mačejovský.
Podľa jeho názoru takémuto nárastu hlásenia sa k svojim koreňom pomáha pravdepodobne aj nenútená popularizácia rusínčiny skrz známych Rusínov, napríklad populárneho speváka Štefana Šteca.
Základ je, aby ľudia v materinskom jazyku rozprávali
Martin Karaš je predseda Rusínskej obrody na Slovensku. Už pred sčítaním intenzívne pracovali na propagácii a upevňovaní povedomia rusínskeho obyvateľstva. A aj sa to podľa výsledkov vyplatilo.
„Keďže v roku 2011 sa prihlásilo k rusínskej národnosti niečo okolo 34-tisíc obyvateľov a teraz až okolo 64-tisíc obyvateľov, tak tu máme takmer dvojnásobný nárast. A to i napriek tomu, žeby nás mohlo byť ešte viac, sme veľmi radi tomuto číslu,“ skonštatoval Karaš.
Ani v Bratislave sa za nárečie nehanbí. Na dedinách ho berú automaticky, v mestách chýba viac Čítajte Dvojjazyčné označenie obcí vníma ako symbolický pokrok, ale čo do podstaty veľmi významný.
„Každý nápis v rusínskom jazyku či označenie sú posilňujúcim pre tú národnosť. Ide o to, aby sme sa identifikovali s tým, že sme naozaj Rusíni,“ vysvetľuje jeden zo súčasných rusínskych propagátorov. Vyzdvihol však, že najpodstatnejší je jeden fakt.
„Dôležité je, aby ľudia rozprávali vo svojom materinskom jazyku,“ zdôraznil Martin Karaš.
Aj v škôlke, aj na ulici
Napriek tomu, že Torysky sú už aj oficiálne rusínskou obcou, nie je tu rusínčina absolútne samozrejmá. V mnohých prípadoch sa však o ňu veľmi intenzívne snažia.
Napríklad sme sa počas našej návštevy obce osobne presvedčili, že pri nákupe v obchode je rozprávanie v nárečí úplne prirodzené a samozrejmé.
V obci sídli tiež materská škola. A aj tam sa snaží učiteľka odmala deti viesť i týmto smerom.
„Nie všetky deti vedia po rusínsky, ale zväčša rozumejú. Máme však napríklad jedného zo škôlkarov, Vladka, ktorý ovláda plno rusínskych piesní,“ prezradila učiteľka Janka Bašistová.
I tu však podľa nej veľmi výrazne vidieť, v ktorých rodinách hovoria v nárečí a v ktorých nie. Púšťať si však počas tanca rusínske ľudové piesne je v tejto škôlke bežné.
„Áno, deti milujú ich temperament a sami si ich prosia, tak im rada vyhoviem,“ zhodnotila s úsmevom Janka.
Všetko je však o individuálnom prístupe, ale i duchu celej obce.
„Ľudia tu často hovoria po slovensky,“ priznal jeden z miestnych Ján Kotrady. Ale z výsledkov sčítania sa osobne veľmi teší, sám rozpráva plynule v nárečí.
„Podľa mňa je to dobre, že sa ľudia prihlásili, že rusínčina odtiaľto nevymizne,“ zdôraznil.
Prečo? Dôvod prezradil v čistej rusínčine. „Ide o to, žeby šytky ľude znali, že Toryšani sut Rusnaci.“
