UBĽA. Každá pomoc je v tejto chvíli krízy veľkým darom.
Kým v telocvični v Ubli sa priestory plnia ľuďmi, ktorým obec pomáha s krátkodobým ubytovaním, priestory priľahlého obecného úradu plnia ďalší ľudia tým, čo doma majú.
Zbierajú deky, potraviny, všetko, čo bude potrebné a môže pomôcť. Na začiatku impulzov pritom stoja len impulzy na sociálnych sieťach.
Napríklad Štefan zo Sniny sa rozhodol pomôcť ešte pred tým, ako sa k nemu dostala jeho manželka z Ukrajiny.
Pomôcť. Aspoň trochu
„Syn urobil akciu na FB a zistili sme, že už nemáme ani kam vziať. Situácia je taká, že nevedia, počty toho, koľko čoho potrebujú. Ale boli by ste prekvapení, koľko nám toho ľudia naložili,“ ukazoval Štefanov otec Mikuláš po tom, čo svoju donášku vyložili na ublianskom úrade.
„Doniesli sme napríklad deky, spacáky, plachty.“
Ako zdôrazňuje, „sám som bol prekvapený po tom, ako to syn zavesil na facebook, že to bolo tak rýchle a ľudia tak rýchlo reagovali,“ konštatuje Mikuláš.
Mimochodom, v tomto kontexte úplne verný svojmu menu.
Vojna to urýchlila
Čas prepravy a vynášky bol aj časom využitia čakania na Štefanovu manželku. Tú si berie k sebe domov do Sniny.
„Ideme pomaly po moju manželku, ktorá ešte čaká v rade ľudí na hraničnom priechode. A tak sme rovno zorganizovali menšiu zbierku, keďže vznikla takáto situácia,“ vysvetlil Štefan svoje pohnútky.
Je úprimne rád, že môže mať svoju manželku čoskoro po svojom boku.
„Nebude odkázaná na neistý stav. No veľa ľudí nemá to šťastie,“ konštatuje.
Jeho vyvolená momentálne pracuje ako pedagóg na univerzite. To sa však už malo zmeniť.
„Je to náhoda – budúci piatok máme na cudzineckej polícii termín žiadosti o zlúčenie rodiny. Presne to tak vyšlo, že ona tu už aj mala prísť, no teraz začala vojna a to, čo sme plánovali dlhodobo, je teraz o to akútnejšie,“ opisuje Štefan.
Manželka pochádza zo severozápadu Ukrajiny, sedem hodín cesty vlakom.
„Tam, čo viem, tak neboli v jej mieste zatiaľ žiadne výbuchy ani veľké boje.“
Štefan pochádza zo Sniny, pracuje v Trnave a z manželkou Ukrajinkou, ktorá tiež pôsobí v univerzitnom prostredí, sa spoznali na jednej vedeckej konferencii.
„Veda spája ľudí,“ konštatuje s úsmevom.
To, čo si priebežne plánovali, teraz okolnosti zrýchľujú.
„Máme všetky dokumenty vybavené od konca januára, máme termín na oddelení cudzineckej polície, ale teraz je ten impulz ešte oveľa silnejší.“
Čiže keď ju už teraz bude mať vedľa seba, tak ju už preč viac nepustí?
„Nemôžem jej roztrhať pas. Určite ju bude ťahať, no potom možno aj tá rodina sem príde, ktovie. Ťažko sa predikuje dopredu, čo sa bude diať.“
Ľudskosť ešte "nezakapala"
Ukrajina a to, čo sa teraz tam deje, sa v tomto kontexte Štefana doslova bytostne dotýka.
„Keď sa človek ráno zobudí a uvidí hneď tie správy v médiách a uvedomí si, že je jeho blízky človek v takej krajine... Máme veľa priateľov na Ukrajine, tak určite to tiež tak prežívali. Bolo a je to pre nás náročné. No aj preto sa tak rýchlo a intenzívne zdvihla vlna solidarity v Snine aj na východe. Vieme, že máme blízko v rámci rodinných väzieb, väčšine ľudí nie je ľahostajný osud tých, ktorí čakajú na hraniciach. Hoci aj to na FB niekedy vyzerá inak. Ale myslím, že tá ľudskosť a zdravý rozum ešte úplne nezakapali.“
