POPRAD. Kalendár ukazoval 25. marec 1942, keď zo železničnej stanice v Poprade vypravili prvé vlaky so ženami celého regiónu.
Išlo o ženy židovského pôvodu, ktoré mali byť prevážané podľa toho, čo im povedali, do pracovných táborov. Transporty však boli cestou do pekla, cestou k smrti. Skončili vo vyhladzovacích táboroch.
Dnes, po 80 rokoch, si na tom istom mieste priami potomkovia preživších nielen spomínali, ale najmä apelovali. Nezabúdajme!
Násilne ukončený život tisícky žien
Pietna spomienka na obete prvého transportu Židov na popradskej železničnej stanici pripomenula to, čo je v kontexte dnešných časov čoraz naliehavejšie a potrebnejšie pripomínať.
Masové deportácie Židov do koncentračných a vyhladzovacích táborov v Poľsku sa začali pred ôsmimi desaťročiami práve z Popradu.
„Stojíme na mieste, na ktorom 25. marca 1942 dotiahli predstavitelia vojnového Slovenského štátu protižidovské zákony do posledného štádia riešenia protižidovskej otázky. Dnes spomíname na 999 mladých dievčat, ktoré mali život pred sebou,“ zaznelo v jednom z príhovorov.
Prežije povojnová generácia bez vojny?
Prítomným sa pri pamätníku na temné obdobie našich dejín prihovoril predseda Židovských náboženských obcí Richard Duda.
„Agresor sa zmenil. Dnes sme vďační nemeckým vojakom strážiacim naše nebo pred útokom z východu, čo svedčí o tom, že v žiadnom národe nedrieme gén zla,“ skonštatoval.
