VÝCHOD. Je mamou na plný úväzok, ale popritom športovkyňou telom aj dušou. Volejbalistka Paula Kubová má za sebou bohatú športovú kariéru a množstvo skúseností, ktoré obohatili nie len jej športový život.
Mama malého Martinka však nemala cestu k volejbalu úplne jednoznačnú a jej ambície boli spočiatku úplne iné. Nakoniec sa ale rozhodla ísť v šľapajách otca. O tom, kedy sa prvýkrát dostala do kontaktu s loptou, akými športami si prešla, ale aj o tom, ako zvláda skĺbiť materské povinnosti so zápasmi sa univerzálka VK Prešov podelila pre regionálne noviny MY.

Napriek tomu, že hrávate za VK Prešov nie ste rodená Prešovčanka. Nerobí Vám problémy dochádzať na zápasy a tréningy?
Som rodáčkou z Liptovského Hrádku a žijem s priateľom a synčekom v Liptovskom Jáne. Máme to zladené a na tréningy dochádzam v utorky a štvrtky, samozrejme na zápasy v sobotu.
Aj toto sa v článku dočítate
- Kam mala Paula namierené po základnej škole?
- Kedy jej volejbal skutočne učaroval?
- Kde všade sa dokázala presadiť?
- Ako reagovala na spoluprácu s VK Prešov?
- Aké boli jej volejbalové začiatky?
- Akými zraneniami si musela prejsť?
- Bude viesť synčeka k volejbalu?
Predsa len vy ste študovala strednú zdravotnícku školu, čo je teda diametrálne odlišné od smeru, ktorým ste sa ubrala. Ako ste sa vôbec dostala k volejbalu?
Ja som po skončení strednej školy šla rovno volejbalovou cestou. Hoci je pravda, že som chcela ísť na policajnú školu, ale to by sa žiaľ nedalo skĺbiť s volejbalom na profesionalnej úrovni. Takže som si musela vybrať a rozhodla som sa pre volejbal (úsmev).

Začínala ste v siedmej triede v Liptovskom Hrádku.
Áno, veľmi rada si na to spomínam. V Hrádku totiž volejbal funguje dodnes. Sú tam družstvá od prípravky po juniorku a každým rokom dosahujú vynikajúce výsledky.