PREŠOV. Bol nielen gréckokatolíckym kňazom, ale aj pedagógom, básnikom a čestným dekanom Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.
A v neposlednom rade človekom veľkého ducha.
Do večnosti odišiel Mons. Dr. h. c. Jozef Tóth, titulárny kanonik a stavroforný protojerej.
Stalo sa tak na Kvetnú nedeľu 10. apríla 2022, keď vo veku 97 rokov a v 54. roku kňazstva, zaopatrený sviatosťami, odovzdal svoju dušu do rúk Boha.
Život poznačený režimom
Pri príležitosti 90. narodením Jozefa Tótha pripravila televízia Logos reportáž pre Gréckokatolícky magazín zo spoločnej oslavy tohto vzácneho jubilea na pôde Gréckokatolíckej teologickej fakulty. Jej súčasťou bol aj stručný medailón.
Jozef Tóth patril ku generácii prenasledovaných kresťanov. Z Božej milosti počas druhej svetovej vojny unikol smrti, ktorá mu hrozila z rúk maďarských fašistov.
Avšak, prežil.
„Plnosť rokov sa u vás snúbi s enormnou prácou na poli cirkvi - tej katakombálnej, ako aj tej žijúcej v slobode. Pán vás veľmi miloval a miluje, hoci ste sa ocitli v nebezpečenstve smrti, nenechal vás zahynúť, lebo chcel, aby ste urobili ešte veľa dobrého na tomto svete,“ povedal vtedy pri príležitosti jubilea 90 rokov otca Jozefa gréckokatolícky arcibiskup a metropolita Ján Babjak.
Svoj život potom Jozef Tóth nasmeroval na štúdium teológie. Neobišli ho však ani nútené práce vo vojenskom tábore.
Kňazskú vysviacku prijal až v roku 1969. Nasledujúcich 20 rokov venoval príprave budúcich kňazov. Bol tiež aj jedným z tých, ktorí stáli pri vzniku Gréckokatolíckej teologickej bohosloveckej fakulty v Prešove.
Lach: Mal univerzitu života
Osobnosť Tótha vnímali ľudia ako tú, ktorú charakterizuje veľký duch.
„Vníma tento život, a to nielen v rovine ľudskej, ale aj v tej rovine večnej. Dokáže robiť syntézu toho pozemského a toho večného, čo nie každý dokáže,“ zamýšľal sa arcibiskup Babjak.
Na silu a moc kresťanstva mal otec Tóth jasný názor.
„Kresťanstvo ešte nežilo a má dosť síl, aby moderný svet rozvarilo na kašu. Ježišov princíp - evanjelium nebolo prekonané žiadnou univerzitou, žiadnym vedeckým ústavom a nikto nenapraví ľudské vzťahy, ani OSN, ani bezpečnostná rada, ani žiadna vláda. Iba tento zákon – miluj blížneho ako seba samého,“ apeloval.
Toto svoje presvedčenie pretavoval aj do života a z neho čerpal pre príklady do svojho okolia.
„Hovoril zo svojho života. Nemal nejaké tituly, nemal ukončené nejaké univerzity svetového mena, ale mal ukončenú jednu dôležitú – univerzitu života,“ zdôraznil vtedajší prešovský pomocný biskup Milan Lach.
„To, čo prežil on ako obeť odporu, človek hľadania pravdy v nezmyselnom ideologickom komunizmu, ktorý ničil dôstojnosť človeka ako takého, práve on bol jeden z tých, čo doplatili,“ zdôraznil Lach.
Výnimočný literát
Jozefa Tótha charakterizovala aj umelecká duša a básnický talent. Na margo jeho básní odznelo, že majú „provokujúcu prorockú dimenziu, čím prenikajú až do špiku kostí“.
Bol tiež autorom 1000-stranového literárneho diela Poézia a Próza. Na margo toho básnik a prekladateľ Teodor Križka zhodnotil, že ide o „dielo, ktoré váži niekoľko ton. Je to kríž, ktorým bol požehnaný autor diela a s ním aj celý slovenský národ“.
Výrazný a potrebný podiel spisovateľov v spoločnosti vnímal Jozef Toth ako jeden z nich veľmi jasne.
„Spisovatelia - majstri slova - ožiarení múdrosťou by mali byť v prvom rade nečačkári slova, fantázie a dramatických zápletiek s naivným vyústením, násilím a brutalitou, ale hlásateľmi dobra, pravdy a krásy. To neuberá na hodnote umenia.“
Vzácna osobnosť, ktorú doceníme neskôr
Pravda, dobro a krása boli príznačné i pre jeho život, a to aj napriek všetkému tomu ťažkému, čím si musel prejsť.
„Čím mi bolo horšie, tým som bol radšej. Bol som presvedčený, že tento život za dobro a krásu a pravdu je najnádhernejší, aj keď treba niečo niesť na pleci, ale to je pasia,“ vyznala sa výrazná osobnosť Gréckokatolíckej cirkvi.
A Ako sa na osobu Jozefa Tótha ešte počas jeho života vyjadril arcibiskup Ján Babjak: „Takíto ľudia sa nerodia každé desaťročie, ale možno až storočie. Je to mimoriadne vzácna osobnosť, ktorú zhodnotíme v plnej miere až keď medzi nami nebude, keď nám bude chýbať.“
Tento okamih už nastal. Do večnosti odišiel Jozef Tóth na Kvetnú nedeľu, posledná rozlúčka s ním bude vo Svätú a veľkú stredu 13. apríla 2022 o 13.00 hod. v Rímskokatolíckom kostole sv. Jána Nepomuckého v Haniske.
Blažený pokoj, večná mu pamiatka.
