PREŠOV. Tradíciu živej krížovej cesty po dvoch rokoch v Prešove nanovo obnovili. Kým pred dvoma rokmi bola úplne zrušená, minulý rok si ju prešiel predstaviteľ Ježiša sám, bez prítomnosti ľudí.
Tento rok sa navrátila vo svojej pôvodnej podobe, s početným davom návštevníkov. A tých boli tisícky.
Spoločne tak Ježiša symbolicky sprevádzali od momentu vyrieknutia rozsudku cez smrť na kríži až k hrobu.
Stíšili sa
Živá krížová cesta sa opäť stala priestorom pre herecké talenty dobrovoľníkov z farnosti Prešov – Nižná Šebastová a n. o. Oáza – nádej pre nový život pod vedením farára Petra Gombitu. Celkovo šlo o približne dve desiatky hercov i nehercov.
Novinkou bolo, že nechýbala aj posila z radov profesionálov. Postavu Piláta si zahrali herci prešovského Divadla Jonáša Záborského - Igor Kasala ako Pilát a Svetlana Janišová ako jeho manželka Klaudia.
Tento rok však stavili na stíšenú podobu krížovej cesty. Výkriky a mocné bičovanie nahradili meditatívnymi zamysleniami. Tie pozývali k hlbšiemu preniknutiu tajomstva tejto krutej smrti a jej významu pre človeka.
A tak ubrali z bičovania a výkrikov. A to i vzhľadom na malé deti, ktoré majú každý rok početné zastúpenie.
„Bičovanie sme vynechali, lebo sme si mysleli, že ľudia vedeli, čo si musel Ježiš vytrpieť. Skôr išlo o zdôraznenie tej myšlienky, že Ježiš prišiel medzi nás a ľudstvo sa zachovalo tak, že ho nechce,“ zamyslel sa predstaviteľ Ježiša Ján Jendrichovský (31), v povolaní učiteľ.
Tejto role sa zhostil po tretíkrát.
„Často vidíme, že Boh prichádza k nám a prihovára sa. Vieme, aká odpoveď bola na túto lásku. A aká by bola dnes? To je tá myšlienka, ktorá sa mi niesla hlavou počas toho. Ako by sme sa zachovali my?“ pýtal sa Ján, teda Ježiš.
Hluku je dosť okolo
Zámer stíšiť sa potvrdil aj autor myšlienky a koordinátor celej krížovej cesty farár Peter Gombita.
„Kriku, bolesti, napätia, hluku je veľmi veľa vo svete. Do toho prišla ešte vojna. Tak sme sa skúsili stíšiť. Jednak aj kvôli deťom, aby človek viac to prežíval srdcom, aby sa to odohrávalo v duši,“ zdôraznil Gombita.
Osobne ho veľmi teší, keď vníma, ako rodičia počas priebehu krížovej cesty vysvetľujú svojim deťom obrazy toho, čo sa deje pred nimi.
Je to aktuálne stále. Preto boli aj v bežnom oblečení
Pointou krížovej cesty bolo podľa jej tvorcov aj to, že nejde len o divadlo, ale i o príbeh, ktorý je nadčasový.
A to chceli zdôrazniť napríklad tiež aj oblečením hercov.
Kým časť z nich bola v dobovom oblečení, časť bola oblečená moderne. Bol to zámer autorov.
„Nie je to o tom, že Ježiš len chodí ulicami Prešova, ale že sa stretáva s ľuďmi ako sme my,“ ukázal na apel a symboliku oblečenia Ján Jendrichovský.
„Ježiš nie je len 2000 rokov, ale je súčasný aj teraz. Životom kráča s nami, v inej podobe," pripomenul Gombita.
Krížovú cestu má každý z nás
Samotnú krížovú cestu si prišli pozrieť tisícky Prešovčanov i cezpoľných všetkých vekových kategórií, nechýbali celé rodiny.
„Každý z nás má nejakú krížovú cestu. Ja nie som výnimkou. Viete, čo sa mi stalo a toto je ako tá moja krížová cesta,“ vyznala sa v úvode primátorka Prešova Andrea Turčanová (KDH) poukazujúc na tragické okolnosti spred nedávna, ktoré zasiahli i jej rodinu.
Sila bolesti sa niesla celým predstavením.
„Dajme všetko, lebo nevieme, koľko máme ešte času. Nevieme ani dňa ani hodiny a máme pocit viacerí, že sa to kráti. A treba dať do toho pred Božiu lásku všetko,“ zamyslel sa Ján Jendrichovský.
„Tie slová nemusia byť ľudsky až tak poukladané, ale nechajme Boha pôsobiť. Modlíme sa predtým a menej je niekedy viac. Každý si nesie to svoje a kto má otvorené srdce, myslím si, že Boh zasiahne, aby si odniesol ten dar, ktorý práve potrebuje a potrebuje pre svoju posilu," zdôraznil otec Peter Gombita.
