Časté močenie, pocit sucha v ústach, opakujúce sa plesňové alebo infekčné ochorenia v močovo-pohlavnej oblasti, ale tiež zhoršenie videnia do diaľky či strata citlivosti alebo pálivý pocit na prstoch dolných končatín môžu naznačovať rozvíjajúcu sa cukrovku. Pri vyšších hodnotách cukru v krvi sa vylučuje veľké množstvo glukózy do moču. Glukóza na seba viaže vodu a pacient je nútený často a veľa močiť, niekedy aj tri až štyri litre za deň, čo je jeden z najčastejších príznakov rozvíjajúcej sa cukrovky. Pacient tiež môže pociťovať slabosť a nevýkonnosť. Najzávažnejším prejavom je život ohrozujúci stav, ktorý sa prejavuje až kómou, plytkým zrýchleným dýchaním v dôsledku silného okyslenia organizmu, vysokých hodnôt cukru v krvi a straty tekutín.
Cukrovka, ktorou trpí približne desať percent populácie rozvinutých krajín a ktorú preto lekári považujú za epidémiu 21. storočia, sa delí na viacero typov. Cukrovka 1. typu je ochorenie, pri ktorom zanikli beta-bunky, najčastejšie v dôsledku autoimúnneho poškodenia, ktoré tvoria inzulín v pankrease. Veľa ráz sa prejaví po prekonanej infekcii výraznými príznakmi, a to veľkým smädom a častým močením, závratmi a spavosťou, plytkým a zrýchleným dýchaním s tým, že tento typ diabetu sa vyskytuje najčastejšie u mladých ľudí. Cukrovka 2. typu, ktorá sa vyskytuje najčastejšie (až 90-95 % všetkých prípadov diabetu), vzniká najmä v dospelosti a trpia ňou prevažne osoby s vyššou telesnou hmotnosťou a sedavým spôsobom života. Postihnutý ňou môže trpieť dlhé roky bez akýchkoľvek subjektívnych známok.
Základom a prapríčinou cukrovky 2. typu je inzulínová rezistencia, ktorá vzniká roky pred poruchou tolerancie glukózy. Definuje sa ako stav, pri ktorom periférne tkanivá nereagujú na inzulín dostatočne. Na molekulárnej úrovni dochádza ku komplexnej poruche viacerých biochemických procesov, z ktorých najdôležitejším je zlyhanie fosfatidylinositol-3 (PI-3) kinázovej enzýmovej kaskády spojenej so syntézou oxidu dusnatého (NO). Endotelové bunky ciev neustále produkujú malé množstvo NO ako odpoveď na šmykové napätie cievnej steny, vyvolávanej prúdom krvi. NO udržuje konštantný, tonický vazodilatačný účinok, ktorý je protikladom tonického vazokonstrikčného pôsobenia sympatikového nervového systému. Súhra najmä týchto dvoch protichodných faktorov (zvýšenej aktivity sympatika a NO) zabezpečuje optimálny priesvit ciev a prietok krvi cievnym riečiskom, prispôsobený aktuálnym metabolickým potrebám periférnych tkanív. Preto pri inzulínovej rezistencii a diabete 2. typu dochádza nielen ku zhoršeniu využitia glukózy, ale aj k nedostatku endotelového NO a s tým súvisiacemu zúženiu ciev a mohutnému kardiovaskulárnemu poškodeniu, v dôsledku nedostatočného prekrvenia tkanív.
Preto kardiovaskulárne riziko diabetu 2. typu je extrémne vysoké a vyrovná sa riziku prekonaného infarktu myokardu. Dôležité je, že závažné kardiovaskulárne poškodenie spojené s inzulínovou rezistenciou vzniká dlho pred poruchou glukózovej tolerancie a zvýšením hladiny cukru v krvi. Pozoruhodným je, že kardiovaskulárne riziko u pacientov s inzulínovou rezistenciou a metabolickým syndrómom, ale bez zvýšenia hladiny cukru v krvi, sa len málo odlišuje od rizika u pacientov s manifestným diabetom 2. typu. Toto svedčí o komplexnosti a závažnosti kardiovaskulárneho poškodenia pri diabete 2. typu, nie vždy súvisiaceho s hladinou cukru v krvi, ktorá je len jedným z prejavov tohto zložitého kardiovaskulárneho ochorenia.
Zvláštnym typom cukrovky je diabetes LADA, teda skrytý autoimunitný diabetes mellitus dospelých. Charakterizuje ho postupný zánik beta-buniek pankreasu s potrebou inzulínovej liečby v neskoršom období života.
V súvislosti s pandémiou Covid-19 je veľmi dôležité upozorniť na možnú súvislosť oboch ochorení. Lekári počas pandémie nového koronavírusu zaznamenávajú zvýšený výskyt novovzniknutého diabetu, preto nevylučujú príčinnú súvislosť medzi obidvoma pandémiami. Toto môže súvisieť so súhrou cytokinovej búrky pri Covid-19 s autoimunným poškodením pankreasu a zvýšením inzulínovej rezistencie periférnych tkanív pri zrode cukrovky 2. typu. Preto najmä obéznym osobám, ktoré už aj tak majú určitý stupeň inzulínovej rezistencie, predvoj diabetu a závažných kardiovaskulárnych ochorení, odporúča sa očkovanie proti ochoreniu Covid-19, ako najviac početnej, rizikovej skupine obyvateľstva. Cestou prevencie Covid-19 očkovaním je možné predísť vzniku cukrovky a zhoršeniu jej priebehu a tým znížiť zaťaženie zdravotníctva a diabetologických ambulancií, ktoré sú už aj tak extrémne zaťažené klasickými "zabijakmi“ akým je diabetes 1. a 2. typu.
MUDr. Juraj Gmitrov, PhD.
