PREŠOV, UKRAJINA. Keď vypukla na Ukrajine vojna, končila ôsmy mesiac tehotenstva. Pri prechode hranicou jej pomáhali Prešovčania, s ktorými sa pred rokmi zoznámil jej starý otec.
A tak, hoci bola stratená a cítila sa bezmocná, predsa sa len našli ľudia, ktorí ju prichýlili. A nielen ju, ale aj jej novonarodeného Vladislava.
Mamička Anastazia ho priviedla na svet v prešovskej nemocnici. Ako vyznáva, na ceste ich po celý čas sprevádzali len a len dobrí ľudia.
Spojila sa ochota s pomocou
To, ako sa podarilo dostať veci pod kontrolu a Anastazia mohla byť vo vysokom štádiu tehotenstva prijatá i mať postarané o komplexnú starostlivosť, je dôsledok vzťahov, ktoré sa začali budovať už pred 15 rokmi.
V tom čase sa totiž Anastaziin starý otec dostal do Prešova na Fragaria cup, medzinárodný futbalový turnaj, ktorý pod záštitou Artúra Benesa spája futbalistov z celého sveta. A práve tam sa začali budovať vzťahy, ktoré preverili aj ťažké časy.

Po tom, čo Anastaziina rodina zavolala do Prešova s prosbou o pomoc, sa Benesovci zmobilizovali.
“Držala som ju Anastaziu za ruku, vysvetľovala jej, ako má medzi kontrakciami dýchať, tlmočila som, čo bolo treba.
„
„Anastazia prišla s rodinou dva týždne pred pôrodom, išli sme po nich na hranicu. Zabezpečili sme im tri noci bývanie v hoteli, následne ďalšie ubytovanie, všetky papiere, lekárov. Taktiež sme im vybavili detskú lekárku, papiere na odídenca, všetko ohľadom pobytu, či kočík,“ vymenúva Eva Benesová.
Ako priznáva, veľkou pomocou sa pre ňu stala v tomto smere jej sestra Štefánia Andraščíková, dekanka Fakulty zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity v Prešove.
Tá vzhľadom na svoju funkciu vedela byť plne nápomocná v otázke zabezpečenia zdravotnej starostlivosti. Eva Benesová priznáva, že to mali akoby malé „repete“.
„Naša vnučka mala teraz rok, tak sme si to celé s nimi akoby po roku nanovo obnovili,“ spomína s úsmevom Benesová. Taktiež sa im podarilo vybaviť aj škôlku, keďže na Slovensko totiž prišla Anastazia aj so 4-ročnou sestrou a mamou.