PREŠOV. Už vyše desaťročie je stabilnou súčasťou hereckého ansámblu Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Popritom sa už viackrát objavil v Rodinných prípadoch či vo vedľajšej role vo filme Loli Paradička. Herec Ladislav Ladomirjak je však aj skvelým muzikantom, manželom a otcom a v neposlednom rade veselým zdravotným klaunom. Momentálne si srdcia divákov získal vďaka seriálu Hranica ako jedna z hlavných postáv ukrajinskej rodiny. A to síce zmýšľaním jednoduchší, ale o to obľúbenejší dobrosrdečný Mikita Chrabrenko.
Pri pohľade na vašu rolu v Hranici i na fejsbukový profil je jasné, že diár musí byť riadne naplnený. Vie si Ladislav Ladomirjak ešte vydýchnuť, má nejaký voľný čas?
Ale áno, mám nejaký voľný čas. Napríklad ráno, keď veziem malú do škôlky (úsmev). Ako však tak uvažujem, apríl bol super, točil som len dva dni, poväčšine som bol teda doma, konečne s deťmi. Popritom ešte klaunujem s Červenými nosmi, ale v tom prípade len odbieham od rodiny preč poobede na štyri hodinky, inak som doma.
V rozhovore sa dozviete:
- Ako sa herec vžil do postavy jednoduchého Mikitu?
- Aká je nálada na pľaci?
- Čo sa hercom podarilo do seriálu Hranica prepašovať?
- Aké to je rozosmievať choré deti v nemocniciach a prečo je červený nos pre Laca dôležitý?
- O hudbe, divadle aj bežnom živote herca Ladislava Ladomirjaka...
A prišiel po relatívne voľnejšom apríli akčnejší máj?
V máji mám dvakrát po štyri dni workshop s Červenými nosmi vo Viedni. Takže už osem dní je zaprataných. Ale na to sa teším, lebo je to skutočne príjemne a užitočne strávený čas. A potom ďalšie natáčanie. A k tomu jeden koncert s kapelou plus ešte točenie klipu k novému projektu, ktorý rozbieham.
V rámci vašej kapely RuSnack's?
“Mne v tom jednoduchom Mikitovi vlastne pomáhajú aj klauni. V klaunoch sa musíš hrať ako dieťa a Mikita je hlavou teoreticky ako dieťa.
„
V rámci svojej sólovej dráhy.
To je pre mňa novinka. Prezraďte niečo viac.
Rozbieham nový hudobný projekt. Chcem trošku zabŕdnuť do popového mainstreamu. Ale je to zatiaľ tajné (úsmev).
A kedy to tajné byť prestane?
V máji by to, dúfam, malo vyjsť vonku, tak uvidíme, čo to spraví.
Takže to bude len sólo?
Zatiaľ áno.
A čo bude s kapelou?
Tá bude ďalej paralelne pokračovať.
Pri kapele ste spomínali koncert, ktorý budete mať (27. mája v rámci Rusínskeho festivalu vo Svidníku, pozn. red.) A pri sólo projekte niečo, čo by ste predsa len prezradili a čím by ste navnadili?
Mám v podstate z nového projektu natočené už dva single, ktoré som pripravoval s producentom v Bratislave. A k tomu video. Dúfam, že sa to podarí dať von do konca mája. Ale momentálne ešte termín oficiálnej premiéry nemám.
Popri role muzikanta ste teraz pravidelne na televíznej obrazovke v seriáli Hranica hráte Mikitu. Zžili ste sa už za tých pár mesiacov so svojou postavou?
Ale hej. Zo začiatku to bolo také čudné. Nie som osobne taký jednoduchý typ ako ten Mikita.
Na konkurz zabudol, prihlásil ho kolega. Dnes je playboyom Hranice i od hranice Čítajte Z televízie ste už známym z Rodinných prípadov, zahviezdili ste aj vo filme Loli paradička. Spoznávajú vás diváci na ulici?
Pri Rodinných prípadoch to neviem posúdiť, či spoznávajú, skôr to bolo vďaka Loli paradičke, hoci tam som bol na obraze päť minút. Ale teraz, keď prišla doba bezrúšková, tak teraz ma už ozaj začínajú vďaka Hranici oslovovať a je to také milé. Minule som bol na nákupe, nakladám ho do kufra a vtom príde chlap, že: „Dobrý deň, prepáčte, nechcem obťažovať, ale vy ste ten z Hranice? To je super seriál, konečne na odreagovanie, človek pri tom vypne, zasmeje sa. Robíte to fantasticky, len v tom pokračujte a pozdravte hercov z Prešova.“ A odišiel preč. To bolo také ozaj milé.
Predpokladám, že už dostávate aj ponuky na fotenie.
Ale áno. Už sa so mnou aj fotia, a veru, naozaj je to milé.
Milá je aj v Hranici vaša postava Mikitu. Ktorý je, no povedzme, taký jednoduchší. Bolo náročné ho „navnímať“?
Prvé obrazy boli zložitejšie, lebo sa počas natáčania skáče. Natočí sa prvý diel, z neho sa ide na 30. a následne na 23. Vopred nám musia vysvetliť, kde sa v deji nachádzame, aby sme sa vedeli zaradiť.
Prvé točenia boli aj o tom, že človek sa chytá, rozmýšľa, ako svoju rolu uchopiť. Ešte režisér do toho zasahoval a korigoval – „Mikita by to povedal tak jednoduchšie. Povedz to nie ako Laco, ale ako Mikita“. A po mesiaci sa postava chytila. Teraz už len dostaneme inštrukcie, kde máme stáť, aby sme vedeli, kde sú kamery a už sa nám do charakterov nerozpráva. Už to máme chytené, a teda sa to už i o čosi rýchlejšie robí.
