Pri cukrovke 1. typu je postihnutý pankreas, ktorý nevie vytvárať vlastný inzulín, ktorý je nevyhnutný pre spracovanie cukru v organizme. Oveľa častejšia, až v 90% prípadov sa vyskytuje cukrovka 2. typu. Pri tomto type cukrovky organizmus vytvára spočiatku dostatočné až zvýšené množstvo inzulínu, na ktorého prítomnosť však organizmus nevie správne odpovedať. Okrem týchto dvoch typov poznáme ešte v malom množstve sa vyskytujúci sekundárny typ cukrovky, ktorý vzniká pri iných endokrinných ochoreniach alebo pri užívaní niektorých typov liekov, pri poškodení pankreasu napríklad pri operáciách, poškodení alkoholom, a podobne.
Základným prejavom cukrovky je zvýšená hladina cukru v krvi – glykémia. Klinicky sa prejavuje zvýšeným smädom, častým močením, chudnutím, poruchami zraku, nadmernou únavou, tŕpnutím končatín, opakovanými močovými a genitálnymi infekciami. Pretože cukrovka môže roky prebiehať bez akýchkoľvek prejavov, tak u rizikových pacientov - u ktorých sa v príbuzenstve cukrovka už vyskytuje, u pacientov s vysokou telesnou hmotnosťou, u žien, ktoré počas tehotenstva prekonali tehotenskú cukrovku alebo porodili dieťatko s pôrodnou hmotnosťou väčšou ako 4 kg, je nutné po prípadných zvýšených hodnotách glykémie aktívne pátrať.
U zdravého pacienta je horná hranica hladiny cukru v krvi stanovená na 5,6 mmol/l. Ak hodnota glykémie presiahne 7 mmol/l nalačno (po 8 hodinovom lačnení) alebo kedykoľvek v priebehu dňa 11 mmol/l, hovoríme o cukrovke. Hodnoty glykémií v krvi sa pravidelne kontrolujú v ambulancii praktického lekára pre dospelých, predovšetkým v rámci preventívnych prehliadok, na ktoré má pacient nárok každé 2 roky. Ak praktický lekár zistí u pacienta zvýšené hodnoty glykémií, poučí pacienta o nutnosti diétnych opatrení, znížení príjmu sacharidov a tukov vo svojej strave, zvýšení pohybovej aktivity a napokon odošle pacienta k špecialistovi – diabetológovi.
Diabetológ je lekár, ktorý sa zaoberá liečbou cukrovky. V prvom rade pacientovi vykonaním špeciálnych vyšetrení klasifikuje typ diabetu, od ktorého sa potom odvíja liečba. Zároveň pátra po prítomnosti komplikácií cukrovky, ktoré môžu mať rôzne klinické prejavy alebo prebiehať bezpríznakovo. Ich vznik môže byť dokonca prvým cukrovky. Pri každom vyšetrení pacienta na diabetologickej ambulancii sa hodnotí telesná váha, obvod pása, stav srdcovocievneho systému, meria sa hodnota krvného tlaku. Z krvných testov sa vyšetruje hladina cukru v krvi nalačno a po jedle. Ak má pacient vlastný glukomer, vyhodnotia sa jeho domáce merania glykémií – tzv. selfmonitoring. Podľa odborných odporúčaní sa doplňujú vyšetrenia krvných tukov, prítomnosť bielkoviny v moči, raz ročne sa pacient odošle na vyšetrenie očného pozadia k oftalmológovi. Orientačne sa kontroluje stav dolných končatín, prípadne sa dopĺňajú vyšetrenia ďalších orgánov (napr. štítnej žľazy, pečene, pankreasu...)
Úlohou diabetológa je stabilizovať hladiny cukru v krvi tak, aby sa znížilo riziko vzniku komplikácií cukrovky, upraviť hladiny cholesterolu v krvi a krvného tlaku, ktoré sa rovnakou mierou podieľajú na ich vzniku a rozvoji. V prvom rade má naučiť diabetika správne sa stravovať, zvážiť aká fyzická aktivita a cvičenie sú pre neho vhodné, primäť ho k úprave telesnej hmotnosti a k pravidelnému pohybu, ak pacient fajčí, presvedčiť ho o jeho škodlivosti. V neposlednom rade predpíše liečbu šitú na mieru, zohľadňujúcu všetky pacientove ochorenia. Na druhej strane je nevyhnutná spolupráca pacienta v dodržiavaní diétnych a režimových opatrení. Bez jeho účasti je samotná farmakologická liečba cukrovky neúspešná. Diabetológ musí mať vedomosti o celej škále ochorení sprevádzajúcich cukrovku, musí ich včas rozpoznať, liečiť a vedieť zhodnotiť prípadnú potrebu liečby ďalším kolegom – odborníkom na príslušnú oblasť.
MUDr. Andrea Mokošová
