FINTICE, HANISKA. Bábiky nezanechala ako dieťa, ale sprevádzajú ju aj v zrelom veku. Jej ruky zhromaždili bezmála tisícku vzácnych kúskov.
A keďže hračky sú synonymom radosti, platí to aj v tomto prípade. Rozdáva ju ďalej. Nie je zberateľkou, od ktorej zbierky sa posúvajú až po smrti, ona sa o ne delí už dnes a radosť z radosti z nich si užíva už teraz.
Alica Tokarčíková z Hanisky pri Prešove darovala ďalších svojich 55 bábik do ďalšej kultúrnej inštitúcie. A nielen to. Ako zbiera bábiky, tak zbiera aj certifikáty. Do pomyselnej zbierky pribudol nový o zaznamenaní nového rekordu.
Zbiera a zbiera. A zbiera
Mince, známky, servítky. Zberateľská vášeň v detstve chytila načas vari každého. No pre niekoho sa stala nielen štýlom života, ale doslova celým životom.
Jedinečným príkladom je pani Alica Tokarčíková. Zberateľstvo je skutočne jej synonymom.
Zberateľmi boli už jej predkovia. A tak sa to pomyselne prenieslo aj na ňu.
„Dedko bol zberateľ, takisto otec bol zberateľom krásnych starých hodín a olejomalieb. A tak to zberateľstvo mám v krvi,“ prezradila o sebe zapálená pokračovateľka rodu.
Intenzívne sa tomuto koníčku venuje dvanásty yrok a za túto pomerne krátku dobu zhromaždila už niekoľko stoviek starožitností.
„Tvorba zbierok, hľadanie a popisovanie a následné oživovanie sa stali mojou súčasťou.“
Aby sa to zachovalo pre budúce generácie, aby aj po nás niečo ostalo.
Toto je mottom pani Alice. Artefakty pre svoje zbierky pritom zbiera z celého sveta – aj cez burzu, aj osobne, niečo jej už doniesli i z Mexika, švagra má v Taliansku, tam boli tiež ďalšie zdroje zbierania.
