VEĽKÝ ŠARIŠ. O tom, že by mali len jedináčka, nikdy ani len neuvažovali. Vždy snívali o veľkej rodine. A tak postupne okrem biologických detí dali domov ešte aj ďalším súrodencom.
Manželia Dagmar a Martin Muranskí z Veľkého Šariša – Kanaša aj v zrelom veku prekypujú úžasnou veselosťou, entuziazmom a chytľavým zápalom radosti zo života.
Jeho zmyslom je totiž pre nich láska. Tá, ktorú dávajú sebe navzájom ako manželia, tá, ktorou sa ako veriaci obracajú k Bohu, i tá, ktorú delia medzi svojich 14 detí. Ako však svorne zdôrazňujú, „my sme len dali svoje ruky, plní ich Boh“.
Urobili „kompromis“ a ešte dostali bonus
Pre Dagmar a Martina je rodina v rebríčku hodnôt na jednej z najvyšších priečok. A keďže ju vnímajú ako veľký dar, ako k daru sa k nej aj správajú.
Dnes sú rodičmi – biologickými aj pestúnskymi – pre celkovo 14 detí. Veľká rodina pritom pre nich nikdy nebola niečím, nad čím by sa dlhšie zamýšľali alebo sa tomu vyhýbali.
„Ja som vždy chcela štyri deti. A stále bolo u mňa to vnímanie také, že štyri sú tak akurát a pre každého dobré. Najlepšie dve dievčatká a dvaja chlapci,“ prezrádza Dagmar a Martin ju plynulo dopĺňa: „Ja som chcel tiež štyri, a tak sme sa dohodli,“ konštatuje s úsmevom.
Obaja sa zhodli na kompromise osem detí. To deviate vraj dostali ako bonus navyše.
Dieťa je dar. A dar sa neodmieta
Aj Dagmar, aj Martin berú dieťa ako veľké požehnanie, a tak k nemu i pristupujú.
„Keď mal náš tretí syn sedem rokov, diagnostikovali mu rakovinu. Boli sme v Bratislave, podstúpili sme chemoterapiu. Teraz má 31 a je to v poriadku. A vtedy som videla, ako tie mamy, ktoré ich sprevádzali, trpia. Život si treba naozaj vážiť, nie každé dieťa túto diagnózu prežilo,“ spomína na ťažké časy Dagmar.
“Dieťa je dar. A dary sa neodmietajú.
„
„Ja som si vravela, že dieťa je veľké Božie požehnanie, veľký dar. A dary sa neodmietajú,“ vysvetľuje Dagmar ich spoločné manželské nastavenie na otázku prijatia nového života.
Ťažšie je vychovať jedináčika ako päť detí
Kým ona pochádza zo štyroch detí, jej manžel z troch. V oboch rodinách teda mali skúsenosti s tým, aké to je, vyrastať so súrodencami. To isté chceli dopriať aj svojim ratolestiam.

„Nad jedináčikom sme v žiadnom prípade neuvažovali. Myslím si, že jednoznačne je ľahšie vychovať päť detí ako jedného jedináčika,“ vysvetľuje Martin svoj pohľad.
V čom vidí ten podstatný rozdiel?