STUDENEC, PREŠOV. Zistil, že ho fascinuje drevo. A teraz túto lásku pretavuje do krásnych drevených krížikov, ktoré končia v kostole pod rukami mladomanželov.
Hoci má ešte len 21, presne vie, čomu sa v živote chce venovať. A od výroby krížikov či drevených motýlikov nevylučuje ešte jeden nie práve najbežnejší smer. Výrobu truhiel.
Lukáš Nemec sa narodil so slabším sluchom. Napriek tomu s úsmevom prikyvuje, že spev dreva počuje.
V článku sa dozviete:
- Ako sa mladý Lukáš dostal k práci stolára?
- Čo pre neho drevo znamená?
- O krížiku, ktorý doručil snúbencom dve hodiny pred sobášom
- O snoch a víziách
- Aké výrobky robí z dreva najčastejšie?
- Ako ho ovplyvňuje horší sluch?
- A oveľa viac...
Bez vzoru, jednoducho to prišlo
Lukáš pochádza zo Studenca (okres Levoča). Ako deviatakovi sa mu zapáčila myšlienka, žeby mohol študovať na „drevárke“, a tak skončil na strednej škole v Prešove, kde vyštudoval odbor operátor drevárskej a nábytkárskej výroby, aj s maturitou a výučným listom.
“Vedel som o stolároch, že si tú rakvu, v ktorej ležali, vyrobili sami. Mali ju odloženú 20 rokov na pôjde. Aj ja chcem mať svoju rakvu, nie takú, ktorú mi niekto vyrobí, ale takú, akú si vyrobím ja. Smrť neobíde nikoho, je to jedna jediná vec, ktorá príde a každého čaká. Nebáť sa smrti - je to prirodzená vec.
„
A že ho to chytilo, tak sa drevu venuje naďalej počas štúdia na vysokej škole vo Zvolene. Popritom našiel záľubu, ktorá ho naplno pohltila.
Lásku k drevu objavil vo svojich dvanástich rokoch a už takmer desať rokov sa tomu intenzívne venuje. Počty vytvorených krížikov však už ani povedať nevie.
„Je toho veľmi veľa, v jednom kuse mám nejakú prácu, nenudím sa,“ prezrádza s úsmevom.
Zaujímavé je, že nemal ani otca, ani deda stolára, tak svoju vášeň od nikoho „neodkukával“.
„Prišlo to nejako samo, ani sám neviem ako. Každý sa čuduje, ako je to možné, lebo doma nikto nie je takéhoto smeru. Začalo ma to však ešte viac baviť na strednej škole, kde som sa dostal do firmy, mal som prax a tam som sa naučil veľmi veľa,“ spomína Lukáš.

Sesternica ho oslovila a on neodmietol
Na začiatku to teda bola láska k drevu. A od tej to prešlo k láske k dreveným krížikom. Ako vlastne prišiel na takýto nápad?
„S tými krížikmi to začalo tak, že spočiatku som skúšal vypaľovať do dreva. Ale nešlo to až tak, nebol po tom dopyt. Keďže som však v rodine jeden z najmladších a bratranci a sesternice majú po svadbe, raz prišla jedna sesterka s tým, či by som jej nespravil krížik, na ktorý by prisahali. To bol začiatok, prvá sesternica a tam to odštartovalo. Taktiež som im urobil aj poďakovanie pre rodičov,“ spomína Lukáš.