Diabetik sa nemôže úplne vyliečiť, ale pomocou dobrej životosprávy, vyváženej stravy a správnej liečby môže žiť bez väčších obmedzení plnohodnotný život. Pokiaľ sa však o seba nestará tak, ako by mal, vznikajú komplikácie, ktoré mu dokážu poriadne znepríjemniť život.
Glukóza je cukor s osobitnou funkciou v tele. Je to jediná forma cukru, ktorá prúdi v krvi. Glukóza je životne dôležitá pre všetky bunky, ktorým slúži ako rýchly zdroj energie pri zvýšenej fyzickej námahe alebo sa dodatočne ukladá vo svaloch a pečeni vo forme glykogénu (makromolekula zložená z molekúl glukózy). Bunky potrebujú glukózu nepretržite. Rovnováhu glukózy v krvi ovplyvňujú hormóny glukagón a inzulín.
Inzulín je hormón bielkovinovej povahy vylučovaný podžalúdkovou žľazou (pankreasom) zložený z aminokyselín. Inzulín produkujú β bunky, umiestnené v Langerhansových ostrovčekoch v pankrease. Prvoradou úlohou inzulínu je regulovať hladinu cukru v krvi. Inzulín umožňuje glukóze presun z krvi do buniek, kde sa cukry štiepia na jednoduchšie látky, čím dochádza k uvoľneniu energie alebo k ukladaniu glukózy do rezerv v pečeni a svaloch vo forme glykogénu. Patrí medzi anabolické hormóny, podieľa sa na tvorbe svalových buniek. Po jedle, keď je v tele dostatok glukózy, inzulín sa začne vyplavovať a „otvára“ glukóze vchod do bunky. Pri zníženej tvorbe inzulínu vzniká ochorenie diabetes mellitus (cukrovka), v krvi sa hromadí glukóza a vzniká hyperglykémia. Pri zvýšenej tvorbe inzulínu nastáva opačný jav - v krvi je málo glukózy a vzniká hypoglykémia.
Cukrovka je choroba látkovej premeny. Jej najvýraznejším prejavom je zvýšenie cukru v krvi (hyperglykémia). Zvýšenie hladiny krvného cukru je následkom poruchy organizmu produkovať alebo využívať hormón inzulín. Podľa toho rozdeľujeme diabetes na dva typy:
Diabetes typ 1 – je ochorenie, pri ktorom organizmus neprodukuje žiadny vlastný inzulín. Príčinou je zánik β-buniek, ktoré tvoria inzulín v pankrease. Veľakrát sa prejaví aj po prekonanej infekcii. Telo si vytvára protilátky proti vlastným bunkám, čím ich ničí. Inzulín je nevyhnutný pre zachovanie života, preto sa tento typ cukrovky prejaví výraznými príznakmi: veľkým smädom a častým močením, závratmi a spavosťou, plytkým a zrýchleným dýchaním, čo súvisí s rozvratom vnútorného prostredia. Vyskytuje sa najčastejšie u mladých ľudí.
Diabetes typ 2 – u tohto typu si telo inzulín síce produkuje, ale jeho účinok je nedostatočný, pretože ho je málo, alebo citlivosť organizmu na jeho pôsobenie nie je dostatočná. Vyskytuje sa častejšie ako diabetes typu 1. Vzniká v dospelosti, ale v súčasnosti postihuje aj mladších ľudí. Trpia ňou osoby najmä s vyššou telesnou hmotnosťou a sedavým spôsobom života. Veľmi často sa vyskytuje u pokrvných príbuzných. Jeho príznaky nie sú výrazné, ochorenie prebieha dlhé roky bez akýchkoľvek známok. Veľmi často sa prejaví až závažnými komplikáciami. Mnohokrát mu predchádza hraničná glykémia nalačno, porucha glukózovej tolerancie a cukrovka zistená počas ťarchavosti.
Neliečený diabetes vedie k závažným komplikáciám, ktoré chorého obmedzujú v bežnom živote a v najhoršom prípade môžu mať úplne fatálne dôsledky. Pri liečbe cukrovky je dôležitá pravidelná spolupráca pacienta s ošetrujúcim lekárom a správna životospráva. Ak je hladina glukózy dlhodobo vysoká, dochádza k zmenám malých ciev, čo môže spôsobiť postihnutie srdca a ciev ako v dolných končatinách, tak v mozgu, kde môže dôjsť k následným mozgovým príhodám. Cieľom liečby je teda udržanie hladiny glukózy v norme, pomocou umelého dopĺňania inzulínu. Včasné odhalenie cukrovky je pre liečbu zásadné a možno ju odhaliť zmeraním cukru v krvi.
História cukrovky
Prvé zmienky o chorobe pochádzajú z polovice 2. tisícročia pred naším letopočtom. Diabetes mellitus sa vyskytoval už v Egypte, tieto poznatky vychádzajú zo zachovaných starých papyrusov. Indickí lekári v 5 stor. n. l. poznali tiež celkom dobre túto chorobu, nazývali ju "madhumeha" t.j. medový moč (vylučovanie moču sladkého ako med). Už vtedy poznali príznaky ako smäd, svalová slabosť, nepríjemný zápach a tiež pozorovali, že sa často vyskytuje u tučných ľudí. Názov Diabetes prvýkrát použil lekár Aretaeus v 1. storočí nášho letopočtu a Arateaus ním označil chorobu alebo stav chudnutia, veľkého smädu a veľkej potreby močenia. O niekoľko desiatok rokov neskôr je popísaný už aj prvý spôsob liečby.
V roku 1907 boli objavené β bunky v Langerhansových ostrovčekoch a v roku 1921 bol kanadskými lekármi Frederick Grant Banting a Charlesom Herbertom Bestom objavený inzulín. Od tej doby môžeme diabetes úspešne liečiť.
Svetová pandémia
Diabetes predstavuje v 21. storočí vážnu nevyliečiteľnú chorobu. V súčasnosti patrí k jednej z najčastejších neinfekčných chorôb na svete. Dlhodobý a prudký nárast pacientov po celom svete je spôsobený životným štýlom. V našom jedálničku často prevláda jedlo bohaté na sacharidy a nedostatok pohybu. Svetová federácia diabetu (IDF) vyhlasuje každoročne 14. november za Svetový deň diabetu (World Diabetes Day). Účelom je zvyšovanie povedomia o tomto ochorení, o jeho príčinách a príznakoch. V dôsledku akútnych a chronických komplikácii sa významnou mierou podieľa na chorobnosti, invalidite aj úmrtnosti. Počet chorých na cukrovku sa stále zvyšuje.
Úspešná liečba diabetu stojí na 3 hlavných pilieroch:
- Diétne opatrenia
- Fyzická aktivita
- Medikácia - predpísanie lieku
V poslednej dobe sa stále častejšie hovorí o štvrtom pilieri, ktorým je edukácia.
MUDr. Mária Vašková
