RASLAVICE. Patria k najstarším folklórnym kolektívom nielen na východe, ale aj v rámci Slovenska vôbec. Dožiť sa 90 rokov je vzácny vek v živote človeka. A v histórii folklórnej skupiny je to vzácne obzvlášť, keďže sa pod túto históriu podpisujú celé skupiny ľudí, ba celé generácie.
Svoje 90. jubileum oslavuje tento rok Folklórna skupina Raslavičan z Raslavíc.
A, verní svojmu menu, chystajú milovníkom folklóru a tradícií v rámci svojich osláv program jedinečný a unikátny.
Zavedú nás do bežného života v obci v rokoch 1930 až 1960. Na pódium sa postaví vyše 50 folkloristov.
A už teraz je z rozprávania zrejmé, že nebude chýbať energia, radosť, ale aj zimomriavky a zamyslenia.
Od „telenovely“ k obrazu dedine
Folklórna skupina Raslavičan, napriek tomu, že sa radí medzi folklórne skupiny, patrí už roky k špičkovým kolektívom, pravidelne oceňovaným v rámci folklórneho poľa na Slovensku.
A taktiež aj jedným z najkvalitnejších nositeľov tradícií vo svojej autentickej podobe. Už 85. výročie oslavovali excelentným premiérovým programom Dorota.
„Bola to taká, ja sa smejem, že raslavická telenovela. Ľúbostný trojuholník zobrazený formou epického rozprávania,“ spomína s úsmevom Monika Balážová, umelecká vedúca FSk Raslavičan.
Raslavičan jubiluje, 85 rokov oslávili famóznym galaprogramom Čítajte Aktuálne sa vybrali inou cestou. Od pomyselnej telenovely k príbehu so znakmi dokumentu.
„Teraz je to zvláštny program. Túžila som urobiť niečo, s čím sa ešte náš Raslavičan nepredstavil. Život v obci totiž nebol len o obradovom folklóre, ale aj o každodennosti. Nebola to len svadba, dožinky, no v obci sa žilo i úplne bežnými vecami. Z babkinho rozprávania vieme, ako to kedysi vyzeralo, niečo sme našli vo fotoalbumoch a to všetko sme skladali do jednej mozaiky,“ vysvetľuje Monika genézu tvorby programu.
Stvorili Mojšiho
Prvotné úvahy teda stáli na tom, ako poňať takéto stvárnenie obce. Aby to nebola „len“ skladačka čísel spevov a tancov.
„Uvažovala som o celistvom programe, ktorý by bol postavený na kolektívnom hrdinovi. Ako poňať nejakého hrdinu tak, aby mu celá obec držala prsty a všetci s ním budú sympatizovať,“ zamýšľa sa Monika. A presne takého aj vytvorila.
Celý príbeh sa odohráva v rokoch 1930-1960 v prostredí Raslavíc, pričom ide o príbeh chlapca Mojšiho. Inšpirovala sa prostredím, keďže v Raslaviciach bola v tej dobe silne zastúpená židovská komunita.
Židovskú synagógu – bužnu – mali len v Raslaviciach, v Zborove a v Bardejove. Taktiež tu v tom čase fungovali prvé židovské kúpele. A aj skrz túto optiku chceli predstaviť hornošarišskú obec.
To sa však nezaobišlo bez rozsiahleho a poctivého výskumu.
„Bolo treba niečo aj naštudovať, rôzne literárne i historické pramene, aby to bolo podložené históriou. Každé jedno číslo je podložené naozaj historickými faktami. Osobne ma veľmi baví pátrať a bádať, lebo Raslavice treba stále spoznávať, vždy sa tu dá nájsť niečo nové,“ prezrádza vedúca Raslavičanu.
V príbehu Kontinuum židovský chlapec Mojši dostane kolobežku a jeho veľkým snom a túžbou je stať sa pretekárom, fascinuje ho koleso.
So skutočnými faktami i so silným odkazom na deportácie
Kde vznikol však samotný hlavný námet je ako z filmu. Úplnou náhodou, pri točení videoklipu k židovskej piesni Tumba v spolupráci s Ľudovou hudbou Stana Baláža.
Ľudová hudba Stana Baláža vyzdvihla hudbu Židov Tumbou Čítajte „Točili sme klip, motali v suburbiu v Bardejove, kde bola v rohu opretá jedna kolobežka. Pýtam sa - čo to je? Nejaký artefakt? A pán Hudák, ktorý to tam má na starosti, mi vraví - samozrejme. To je kolobežka chlapca z Bardejova, ktorého keď deportovali a išiel s ňou, tak mu povedali - vieš čo, tam, kde ideme, ju už nebudeš potrebovať. A tak tá kolobežka ostala. Keď mi povedal tento príbeh, skoro som odpadla. A práve tam prišla tá myšlienka,“ spomína Monika.
Podobná kolobežka sa potom následne dostala aj na ich pozývajúci plagát k programu. Monika príbeh židovského chlapca zobrala ako odrazový mostík. Ako iskru pre nový nápad.
„Toto sa stalo pri deportácii v Bardejove. Neskôr som zistila, že podobné kamarátstva židovské-nežidovské boli aj v Raslaviciach. A tak tu teraz máme Vincka a Mojšiho. Mojšiho deportujú, Vincko rastie sám a celý príbeh končí... No to si treba prísť pozrieť,“ pozýva Monika s tým, že hoci tam dali hlboký smutný odkaz, záver je v pozitívnom duchu, v duchu priateľstva.
Talenty folklórne, ale aj herecké
V rámci programu sa tentoraz Raslavičania nepredstavia „len“ ako nositelia folklóru, ale v prvom rade ako predstavitelia Raslavíc, ich obyvatelia, ktorí ukážu to, čím obec žila. A to sa podarí aj skrz talenty, ktoré medzi sebou majú.
„Je rok 1930 a do dediny príde cirkus. V tom čase naozaj reálne existoval kdesi v Čechách cirkus Metropol, ktorý prišiel aj niekde do nášho regiónu. A úžasné je, že tu mám ľudí, ktorí sa dokážu implementovať i do takýchto scén. Máme baletku, siláka, čo dvíha činky, klaunov, chlapca na jednokolke. Z našich ľudí sme vykreovali cirkusové číslo,“ teší sa vedúca.
Raslavické slávnosti dážď nezrušil. Uctili si Udermana, spomínali na vojnu Čítajte A že sú Raslavice nepopierateľne folklórnou mekkou, o tom svedčí aj skutočnosť, že to tam tiahne nielen domácich, ale aj cezpoľných, dokonca majú i členov z iného okresu,
Aj o tom, ako sa Raslavice vzmáhali
V programe Kontinuum sa na ôsmich celistvých obrazoch ukáže podoba obce so všetkým, čím vtedy žila. Napríklad jedným z čísel je odpustová slávnosť.
„Ide o modlitby žien, keďže to sú aj vojnové roky a v jednom zborníku šarišských náboženských mariánskych piesní som našla nádherné piesne. Je to prosba ľudí v čase vojny, pri požiari, keď v roku 1930 vyhorelo pol dediny, čo je ďalší historický fakt. Snažila som sa oprieť o reálny základ, aby to nebolo len vymyslené,“ vysvetľuje Monika.
Skrz tieto modlitby žien, ich prosby k Bohu, dúfa, že divákov to obohatí nielen ako zážitok kultúrny, ale aj duchovný.
„Verím, že ľudí trošku premknú, uvedomia si silu a okolnosti toho, čo sa deje okolo nás,“ nádeja sa.
Taktiež sa v programe objaví napríklad tiež i obraz doktora, ktorý prišiel z Bardejovských Kúpeľov do Raslavíc na prednášku o nákazlivých chorobách. A chýbať nebude tiež obraz montovania rozhlasu v dedine.
„Neboli to len obyčajní ľudia, ale inteligentná, tvorivá spoločnosť, ktorá budovala a veľa nám toho nechala, čo je pre nás skutočne úžasné. Snažím sa ukázať, ako sa postupne tie naše Raslavice vzmáhali,“ zdôrazňuje Monika, „práve na takom kontexte aj folklóru, aj tradícií, ako sa to uchovávalo.“
Program pritom vystavali úplne nanovo, bez „oprašovačiek“.
„Nanovo sme tvorili každé jedno číslo. Oprášili sme len málinko, trošku z programového čísla na JRD, s ktorým sme vyhrali laureáta. Odtiaľ sme vybrali krátky kúsok.“
Len pol roka? A stihli to
Program cvičili intenzívne pol roka. Hoci, na začiatku to vraj malo i miernu príchuť skepticizmu.
„Spomínam si na to veľmi živo. Zišli sme sa tu, v tejto sále, bolo to pokovidové stretnutie a vravím našim - píšte si do kalendárov 9. a 11.... Jún. A oni - jún? Preboha, veď je január, ši šalena? No nič, bohužiaľ, máme polrok, dáme to, musíme. Bude o tom a o tom...,“ spomína na uvedenie nápadu medzi členov Raslavičanu.
„Dali sme si za úlohu predstaviť kontext vtedajšej doby, čím obec žila. Sme folklórna skupina, ktorá chce ukázať nielen to obradové, ale aj tú dedinu v bežnom živote, lebo okrem vešeľa sa žilo aj inými vecami.“
A vraj mali počas prípravy čo robiť.
„Bolo to časovo náročné. Cvičili sme to po častiach, najprv tanec, potom spev, potom prvé a druhé dejstvo. A vlastne sme asi až pred mesiacom pochopili, o čom je program, keďže sme všetci cvičili samostatne a až potom sa to spojilo dokopy.“
Namáhavé to bolo vraj v neposlednom rade aj pri otázke rekvizít.
„Najmä tie pôvodné, tradičné. Máme tu bicykel, zástavu Panny Márie Ružencovej, podarilo sa nám získať aj motorku,“ vysvetľuje Monika.
Program sa podarilo zrealizovať aj vďaka podpore zo strany Fondu pre podporu umenia.
Spojili sily tí tvoriví
Celý záber programu Kontinuum končí približne v 60. rokoch, keď sa všetko pomyselne láme.
„Preniká k nám skrz oblečenie mestská móda, kapela sa rozrástla o iné hudobné nástroje – o saxofóny, o bicie. Aj v rámci hudobného folklóru sa kráčalo s dobou, v rámci hudby ako takej,“ vysvetľuje Monika.
Apropo, hudbu mali na starosti, ako inak, skvelí muzikanti Stano Baláž a Michal Germuška.
„Veľká vďaka patrí aj Dávidovi Čechovi. Je to šikovný mladý muzikant, ktorý nám urobil ako keby podmazovú filmovú hudbu, celé je to popretkávané éterovými zvukmi, ktoré to ozvláštnia, okrášlia.“
Na priereze tridsiatich rokov tak chcú zobraziť Raslavice aj s tým, čo ich postihlo, s radosťami i starosťami. Pod výsledok sa podpísali tí najpovolanejší.
„Veľká vďaka patrí môjmu manželovi Stanovi, ktorý bol moja najväčšia odborná spolupráca, najväčší kritik a opora pri rozhodovaní sa o tom, čo je zlé a čo dobré. Žili sme tým celá rodina pol roka. Dopĺňali sme sa, tvorili a bádali, stokrát prepisovali, aby to bolo dobré a naozaj. Jemu patrí skutočne veľká vďaka,“ zdôrazňuje Monika.
Na pódiu cez 50 ľudí
Výsledok si pozrie verejnosť už 9. júna v kultúrnom dome v Raslaviciach v predpremiére a 11. júna v premiére. A čo bolo v rámci procesu tvorby na celom programe najnáročnejšie?
„Dať tomu jednu myšlienkovú linku. Aby to divák v tom zmysle, ktorý tam je, pochopil, lebo je ľahké dať dokopy skladačku - spev, tanec, hudba - , ale už nie je ľahké urobiť i dejovú líniu, vystavať to logicky. A hlavne mám rada, keď majú veci reálny kontext. Toto bolo trošku ťažké, dať to do jedného celku. A potom bolo potrebné aj získať si a vybudovať dôveru u ľudí,“ priznáva vedúca.
Ako sa však smeje, každý dostal do ruky papier s pokynom – toto sa nauč. To celé pod odborným okom a dohľadom Antona Konturu, ktorý je organizačným vedúcim Folklórnej skupiny Raslavičan.
Prepájajú sa tu všetky generácie, na pódiu sa bude premiešavať vyše 50 ľudí.
„Máme už aj malé dieťa tanečnice, ktorá bude na javisku so svojou babkou. A tak sa tu stretnú štyri generácie,“ prezrádza Monika.
Obdobie 90 rokov prinieslo viaceré zvučné mená
V súčasnom období, keď aj folklór musí denne bojovať o to, aby sa zachoval, je toto jubileum úžasnou inšpiráciou. Ako vedúca kolektívu zdôrazňuje, za svoje prežitie vďačia aj ikonám, ktoré u nich za celú tú dobu pôsobili.
„Je to o ikonách, ktoré tu pôsobili, žili a kreovali túto tradíciu, od prvých po novšiu Pán Jusko, ktorý stretol Karola Plicku, ktorý bol v Raslaviciach v roku 1920 robiť výskum, čo sa tu deje. A postupne sa začalo tvoriť. Najprv vznikla spevácka skupina, kreovali sa prvé tanečné páry a tomu napomáhali tie spomínané osobnosti. To bolo to gro. Boli to ľudia, ktorí milovali folklór, Raslavice sú folklórnou obcou, kde to dýcha tradíciou. A je to i o tých ikonách a osobnostiach folklóru. Pôsobili u nás hudobníci Žoltákovci, pán Uderman, potom to prevzal Anton Kontura, ktorý to stále vedie. Celé to je o tom záujme, ktorý tu je.“
Ideme bez prestávky. Aj vďaka našim predchodcom
Výber názvu Kontinuum pre jubilejný premiérový program nebol náhoda. Chceli ním poukázať na to, ako sa kolobeh času a histórie podpísal a odrazil aj v živote ich folklórneho kolektívu.
„Tento názov predstavuje nepretržité kontinuálne smerovanie, napredovanie tradície. Raslavičan funguje nepretržite 90 rokov bez prestávky a naozaj som vďačná predkom, lebo toto zanechať v takej podobe, to je niečo úžasné. Prakticky aj my sme tiež len súčasťou toho Kontinuua, len prechádzame životom Raslavičana. Ten tu bude, aj keď tu my nebudeme, dúfam, a toto, čo tu teraz necháme, tak je na našej zodpovednosti. Stále sme v tom kruhu, odovzdávame ďalšej a ďalšej generácii, točíme sa.“
Folklór, ktorý dostanú do vienka už v perinke
Stále sa však na jazyk tlačí otázka, ako je možné, že nie profesionálne folklórne teleso, ale obecná folklórna skupina dokáže združiť, motivovať a nakopnúť vyše 50 zapálených ľudí. A tí, ktorí prídu, zostávajú.
„Niektorí tu sú celý svoj život. Napríklad máme pán Františka Konturu, ktorý je tu od svojich 15 rokov a dnes má 78. A presne toto je to kontinnum. Jemu som vďačná za každú pripomienku, radu, za to, že ho tu medzi sebou máme,“ teší sa vedúca Raslavičanu. Aj ona k folklóru prišla prakticky už od najútlejšieho detstva.
Jej otec Anton Kontura FSk Raslavičan roky vedie ako organizačný vedúci, spolu s ním je dlhoročnou členkou aj jej mama, Monika je umeleckou vedúcou a lásku k folklóru si podelila aj spolu so svojimi súrodencami Martinom, ktorý pomáha s menežovaním a pri choreografiách, a Slávkou, ktorá je pravou rukou pri tanečnej príprave. Pomyselne tak pokračujú v línii, ktorá siaha generácie dozadu.
Pozoruhodný je tu totiž jeden fakt.
„Túto skupinu Raslavičan založil môj pradedo Anton Maník, ktorý bol v tej dobe v Raslaviciach richtárom. Tak je to pre mňa také zaväzujúce. Práve on to začal s Plickom a cez tie generácie sa to tiahne až k nášmu rodu, je to také neuveriteľné.“
Presne toto je dôkaz, ako sa folklór nasáva doslova už v kolíske.
„Je to skrátka v rodine. Ostalo to a prenáša sa z generácie na generáciu, to je kontinuum, ktoré plynie a ide a funguje.“
