LIPANY. Natrieskané parkoviská v centre Lipian nás „pošlú“ parkovať až za železničné priecestie smerom k priemyselnému parku.
Už tento prvý pohľad svedčí o tom, že urobiť si počas posledného júnového piatka pohodičkový večer sa rozhodli návštevníci zo širokého okolia. Okrem ŠPZ zo Sabinova a Prešova nechýbajú tiež zo Starej Ľubovne, Levoče, Košíc, Spišskej Novej Vsi a zahliadli sme aj Poprad a Michalovce.
Počiatočná túžba organizátorov pri organizovaní prvých ročníkov, aby to bol skvelý multižánrový regionálny festival, už viditeľne preklenula i hranice. Mestom sa doširoka ozýva muzika tohtoročnej Pohodičky.
Každému podľa chuti
Na počiatkoch stál zápal skvelých miestnych muzikantov, ktorí si povedali, žeby to chcelo niečo muzikantsky pestré, kde by si vybral každý.
A dnes je z toho 14. ročník multižánrového festivalu Pohodička. Po dvoch rokoch pauzy ho „vypeckovali“ na maximum a urobili prierez toho naj, čo aktuálne hudobná scéna ponúka.
„Veľmi sme sa na tento ročník tešili, a keď teraz pozerám okolo seba a vidím to množstvo ľudí, ako sa výborne bavia, mám z toho fakt veľkú radosť,“ netajil radosť sa jeden z hlavných organizátorov Jaroslav Rakaš. Ten stojí pri organizácii od začiatkov, v skvelom tandeme s Palim Pintérom.
A práve Pali Pintér je nositeľom myšlienky a dušou organizácie tohto už tradičného podujatia. Ako inak, aj teraz bol po celý čas v maximálnom švungu, len aby všetko klapalo tak, ako má.
Primátor: Ste úžasní
V čase našej návštevy patrilo pódium práve kapele Traky. Ich Šicke sme tu kamaraci sa ozývali za výdatnej pomoci prítomných celými Lipanami, čo ukázalo, že tvorba z dielne tejto zábavnej skupiny nie je neznámou.
Pred nimi Pohodičku odštartovali kapely Galaxis a Gogoband. Po Trakoch prišli zástupcovia folklórnej scény Ľudová hudba Stana Baláža z Raslavíc.
„Nie sme tu úplne prvýkrát, mali sme tú česť už pred rokmi, vtedy v spoločnom programe v spojení s AMC triom. Dnes je však účasť náramne bohatá, už teraz sa na publikum tešíme,“ prezradil pred vystúpením primáš Stano Baláž.
Profesionálni muzikanti s krásnymi speváčkami s charakteristickým speváckym prejavom nielen rozospievali, ale v prvých radoch i roztancovali. Emóciami nabitú atmosféru využil pre svoj krátky príhovor aj primátor mesta Vladimír Jánošík.
„Vôbec som tu neplánoval vystúpiť, ale keď som tu videl tú fantastickú atmosféru, vďaka vám, milí priatelia. Nedalo sa nevystúpiť a určite sa patrí, keď sa niečo také skvelé podarí, v prvom rade poďakovať. A to Ľudovej hudbe Stane Baláža za fantastickú atmosféru, taktiež všetkým kapelám, ktoré vystúpili, a pozývam aj ďalšie, aby udržali naďalej túto laťku takejto fantastickej atmosféry,“ želal si primátor.
Nezabudol poblahoželať meninovým oslávencom. A zvlášť ešte poďakoval jednej osobnosti.
„Moje druhé velikánske poďakovanie patrí Palimu Pintérovi, ktorý už 14 rokov stojí na čele našej Pohodičky,“ odmenili prítomní zapáleného organizátora búrlivým potleskom.
Sklz? Nevadí
Po balážovcoch prevzali hudobné žezlo Peter Adamov a Peter Dobai. Príjemné melódie dokonalo doplnili mozaiku nielen z hľadiska žánrovej pestrosti, ale aj gradácie festivalu.
Žilo to pred pódiom, ale aj vzadu medzi stánkami. A zvlášť preto, že bol podľa kalendára oslávencom Ján. Tí prítomní Jánovia tak dostali fantastický pohodičkový darček. A to i za cenu toho, že sa im značne predĺžil.
Oproti plánovanému harmonogramu bol časový sklz počas trvania festivalu vyše 1,5 hodiny. Ale zjavne to nikomu neprekážalo.
V čase, keď na pódium vybehli Heľenine oči, bol priestor za Mestským úradom natrieskaný do posledného miesta. Skrátka, absolútne dokonalá festivalová nálada, ktorú Martin Michalčin spolu s kapelou vypeckoval svojou energiou až do elektrizujúcej atmosféry.
A tak sme sa prespievali do soboty
Predposlednou kapelou, ktorá sa chopila na pódiu nástrojov a mikrofónov, bol Rusnack's.
„Pripravili sme si rusínske pesničky v našej jedinečnej úprave a nepochybujem, že rozprúdime zábavu. Ako pozerám, je tu už dosť ľudí v nálade, tak predpokladám, že to problém nebude,“ konštatoval so smiechom pred vystúpením frontman kapely Laco Ladomirjak.
V Lipanoch nešlo o ich premiéru, naopak, podobne ako prednedávnom vo Svidníku, aj tu ich čakal v rámci tohtoročnej Pohodičky už tretí koncert, tentoraz v ich celej pôvodnej zostave. A hoci už stáli na pódiu dávno po polnoci, na nálade pod ním to ani trochu neubralo.
„Mali sme hrať v piatok večer, ale zahráme si aj v sobotu ráno,“ vtipne konštatoval atmosféru v úvode ich koncertu Laco. Ten si atmosféru čakania i vibrujúceho davu užil počas čakania na vystúpenie takmer štyri hodiny, no na nálade to neubralo. Predsa len, muzikanti sú jedna veľká rodina a porozprávať sa s každým, na to je jeden večer málo.
A málo bolo i niektorým návštevníkom.
„Toto tu by mohli Lipany robiť aj každý týždeň. Perfektne to tu žilo, toto je život v meste jak sa patrí, nazdravičko všetkým, ktorí sa o toto tu postarali a nech skoro zas niečo spravia,“ štrngala si pri našej otázke, ako sa Pohodička páčila, krátko pred odchodom partia veselých chlapcov, ktorí superlatívmi, i v expresívnom podaní, vôbec nešetrili.
Odkaz bol však jasný.
„Bolo to úplne najlepšie a parádne.“ A po prežívaní tejto atmosféry sa dalo len a len súhlasiť. Lipany neostali nič dlžné svojmu menu skvelého hostiteľa a o každého návštevníka sa postarali skutočne pohodičkovo.
