CHOTČA. Už ako dieťa ho fascinovali zvony a ich zvuk. Keďže sa však nemohol na kostolnú vežu dostať len tak, zaumienil si, že si spraví svoj vlastný zvonček.
Dnes má 23 rokov, spod jeho rúk vyšli desiatky zvončekov i väčších zvonov. Jeden z nich sa dostal do rúk aj pápežovi Františkovi.
Jakub Vorobeľ sa zamiloval do odlievania zvonov. Tvorí ich starobylou stredovekou technikou. Hoci nemá dielňu, na chuti to neuberá. Kamošov má aj v krčme a kaderníctve. Lebo aj s ich pomocou tvorí zvony, ktoré tu ostanú pre ďalšie generácie.

Chcem vidieť zvon. Nedovolili mu to, dnes si ich vyrába
Počiatky Jakubovej tvorby siahajú do čias detstva a uchvátenia tým, čo počuje. Kostolné zvony.
“Chvíľu to trvalo, kým v ponímaní rodičov aj okolia došlo na to, že to nie je len hra, ale je to tvorba.
„
„Ako dieťa som chcel ísť hore, ale nepustili ma tam, že spadnem. Bol som malý, tak prišiel taký ten detský truc, že som veľmi chcel a povedal si, že budem mať vlastný zvonček,“ zaspomínal Jakub. A o pár rokov to aj splnil.
Prvý zvon odlial v roku 2015. Kým prvé zvončeky vážili pár kíl, dnes tvorí aj zvony s váhou 250-300 kilogramov. V rámci svojho dvora si ich vie podľa potreby presunúť, ale inak sa to dá už len s pomocou žeriavov.
Na jeho dvore doma je takmer v každom rohu nejaký zvonček.
„Tento som odlial pri príležitosti nedožitých 90. narodenín svojho dedka. A toto je zas môj prvý väčší zvon. Nie je dokonalý, ale nechcem ho zničiť, roztopiť, lebo je prvý a raz možno bude mať hodnotu práve preto, že šlo o prvotinu,“ usmieva sa Jakub.
Ako zdokonaľujúci sa remeselník však tvrdí, že dnes je v rámci tvorby povrchovo už na inej úrovni.
Výroba zvona je skutočný kumšt
Jakub vo svojom veku 23 rokov rozhodne nepatrí k reprezentatívnej vzorke dnešnej internetovej a technologicky zameranej mládeže. Razí si svoju vlastnú cestu.
Zamiloval sa do zvuku zvona a keďže ich chcel nielen objavovať, ale aj tvoriť, momentálne patrí k úzkemu kruhu ľudí, ktorí sa tým zaberajú. Rodičia to spočiatku vnímali ako jeho hru.
„Bolo to také, že som sa vybral iným smerom ako väčšina rovesníkov a v podstate som sa odrezal od mladej generácie a zostal doma. Chvíľu to trvalo, kým v ponímaní rodičov aj okolia došlo, že to nie je len hra, ale je to tvorba. Zo začiatku vnímali, že sa len tak hrám, postupne sa to prekonvertovalo na vnímanie, že ide o reálny produkt.“
Rozprávať o zvonoch dokáže Jakub nekonečne dlho, vidieť, že tým žije naplno. Nejde pritom určite o žiadne ľahké remeslo. Napríklad samotná forma zvona pozostáva z troch fáz výroby formy.