Dodnes si spomínam na rady jedného pána z Bratislavy z INEKA, ktorý prišiel svojho času na východ robiť poriadky a vysvetľovať ľuďom, aby len, prepánakráľa, nechali tie autá v garáži a začali využívať vlaky.
Keď som mu zdôrazňovala, že je tu "xy" obcí, kde skrátka neexistuje koľajová trať, pozeral na mňa ako vyoraná myš.
Presne tak, ako som ja pozerala počas víkendu na to, ako to (ne)funguje na tých koľajových tratiach, ktoré síce dotiahnuté sú, ale to je asi tak všetko.
Že som spanštená a najradšej sa prepravujem autom, to je fakt. Že som odchovaná na autobusoch bez klímy, postojačky a s prehrievaným motorom, je tiež fakt. Ale že som dala šancu i vlakom, je fakt, ku ktorému sa teda už fakt nerada priznávam.
Odkedy mi úprava cestovného poriadku zrušila luxusný spoj z Prešova, kde som sa dostala k rodičom bez prestupu, zrušili sa aj moje bezproblémové presuny.
